ROYAL BOOKS · EXHIBITION CATALOGUE

Kráľovské
knihy

Heraldika, dejiny šľachtických rodov a maľované erby Nikolausa Paula Esterházyho.

20 erbov49 strán pôvodného katalógu2026
20šľachtických rodov
20maľovaných erbov
320+hodín autorskej práce
Curator’s Foreword

Úvodné slovo kurátora

Úvodné slovo kurátora

Vážené dámy a páni, milí priatelia histórie a heraldiky, s veľkou radosťou vás vítam na výstave Kráľovské knihy.

Cieľom projektu je vzdať dôstojnú poctu šľachtickým rodom, ktoré svojím spoločenským postavením, politickým vplyvom, stavebnou činnosťou, mecenášstvom a verejnou službou po stáročia spoluvytvárali historickú podobu územia dnešného Slovenska. Rody ako Esterházyovci, Pálffyovci, Thurzovci, Révayovci, Andrássyovci, Báthoryovci, Čákovci či Erdődyovci patrili k aktérom uhorských a stredoeurópskych dejín a ich dedičstvo zostáva dodnes výrazne prítomné v kultúrnej krajine, historickej architektúre i kolektívnej pamäti.

Výstava zároveň pripomína bohatú heraldickú tradíciu Uhorského kráľovstva, ktorá patrí k najstarším a najrozvinutejším v strednej Európe. Heraldika sa v Uhorsku formovala už od 13. storočia a počas nasledujúcich stáročí sa stala nielen symbolom šľachtického postavenia, ale aj nositeľom historickej identity rodov, miest, cirkevných inštitúcií a krajiny ako celku. Erby predstavovali vizuálny jazyk svojej doby – rozprávali príbehy o pôvode, zásluhách, cnostiach a spoločenskom postavení svojich nositeľov.

Erby prezentované v tomto katalógu sú fotografické reprodukcie originálnych maľovaných erbov výtvarníka Nikolausa Paula Esterházyho. Vznikli tradičnou maliarskou technikou na bavlnenom papieri kombináciou gvaše, tušu, ale aj moderného akrylu, pričom zlaté a strieborné prvky boli vyhotovené v súlade s heraldickými výtvarnými zásadami. Každý erb je výsledkom dôkladného heraldického a historického výskumu a usiluje sa o čo najvernejšie zachytenie dobových predlôh pri rešpektovaní klasických heraldických pravidiel.

Hoci na území dnešného Slovenska pôsobilo od stredoveku do začiatku 20. storočia niekoľko stoviek významných šľachtických rodov a celkový počet šľachtických rodín a ich vetiev, vrátane zemianskych rodov, sa odhaduje na približne 25 000, táto výstava sa zameriava predovšetkým na najvýznamnejšie a najvplyvnejšie rody, ktorých úloha v dejinách Uhorského kráľovstva bola mimoriadna.

V ďalších etapách plánujeme expozíciu postupne rozširovať o ďalšie významné rody a predstaviť ju aj v zahraničí, predovšetkým v Českej republike, kde mnohé z týchto rodín vlastnili rozsiahle majetky a zastávali významné štátne, vojenské i cirkevné úrady.

Verím, že táto výstava vám prinesie nielen estetický zážitok z krásy heraldického umenia, ale aj hlbšie poznanie dejín šľachty, ktorá po stáročia patrila k výrazným formujúcim silám nášho spoločného stredoeurópskeho priestoru. Nech sú vystavené erby pozvaním k objavovaniu príbehov rodov, ktoré zanechali trvalú stopu v dejinách Slovenska i celého bývalého Uhorska.

Mgr. Daniel Gergely heraldik, archivár a kurátor výstavy

Curator’s Foreword

Ladies and gentlemen, dear friends of history and heraldry, It is my great pleasure to welcome you to the exhibition Royal books.

The aim of this project is to pay tribute to the noble families who, through their social standing, political influence, architectural patronage, cultural support, and public service, contributed over the centuries to shaping the historical character of the territory of present–day Slovakia. Families such as the Esterházy, Pálffy, Thurzo, Révay, Andrássy, Báthory, Csák, and Erdődy families were among the significant actors in the history of the Kingdom of Hungary and Central Europe. Their legacy remains strongly present today in the cultural landscape, historical architecture, and collective memory.

The exhibition also highlights the rich heraldic tradition of the Kingdom of Hungary, which belongs among the oldest and most highly developed heraldic traditions in Central Europe. Heraldry in Hungary began to take shape as early as the 13th century and, over the following centuries, became not only a symbol of noble status but also an important bearer of the historical identity of families, towns, ecclesiastical institutions, and the country as a whole. Coats of arms represented the visual language of their time – telling stories of origin, achievements, virtues, and the social standing of their bearers.

All coats of arms presented in this exhibition are original works by the artist Nikolaus Paul Esterházy. They were created using traditional painting techniques on cotton paper, combining gouache, ink, and modern acrylic. The gold and silver elements were executed in accordance with the principles of heraldic art. Each coat of arms is the result of extensive heraldic and historical research, seeking to faithfully capture historical models while respecting the classical rules of heraldry.

Although several hundred significant noble families were active in the territory of present–day Slovakia from the Middle Ages until the beginning of the 20th century, and the total number of noble families and their branches, including the gentry, is estimated at approximately 25,000, this exhibition focuses primarily on the most important and influential families whose role in the history of the Kingdom of Hungary was extraordinary.

In future stages, we plan to gradually expand the exhibition to include other notable families and to present it abroad, particularly in the Czech Republic, where many of these families owned extensive estates and held important state, military, and ecclesiastical offices.

I believe that this exhibition will provide you not only with an aesthetic experience of the beauty of heraldic art, but also with a deeper understanding of the history of the nobility, which for centuries represented one of the important forces shaping our shared Central European heritage. May the coats of arms on display invite you to discover the stories of the families that left a lasting mark on the history of Slovakia and the entire former Kingdom of Hungary.

Mgr. Daniel Gergely heraldist, archivist, and exhibition curator

Exhibition author

Autor výstavy

Autor výstavy

Erby rozprávajú prostredníctvom symbolov. Symboly sú univerzálnym jazykom, ktorému rozumie každý – bez ohľadu na národnosť, vek či vzdelanie. Lev vyjadruje odvahu a urodzenosť, jeleň vytrvalosť a čistotu, slon silu a múdrosť a koruna moc, dôstojnosť i spoločenské postavenie. Každý erb v sebe nesie príbeh, ktorý presahuje hranice času.

Ako potomok jedného z najvýznamnejších aristokratických rodov historického Uhorska som mal možnosť vyrastať v prostredí, kde história nepredstavovala uzavretú kapitolu minulosti, ale živú súčasť rodinnej tradície. Rodové archívy, historické dokumenty, portréty predkov a heraldické symboly vo mne už od detstva prebúdzali hlboký záujem o dejiny, umenie a kultúrne dedičstvo strednej Európy.

Tento záujem sa postupne premenil na celoživotnú vášeň, ktorá ma priviedla k heraldike, historickému výskumu, výtvarnej tvorbe, reštaurovaniu historických artefaktov a kurátorskej práci s rodinnými zbierkami. Dlhodobo sa venujem štúdiu šľachtických rodov, genealogických prameňov a historických erbov, pričom sa usilujem spájať odbornú presnosť s výtvarnou kvalitou a zrozumiteľným spracovaním pre širokú verejnosť.

Mojím cieľom nie je iba uchovávať minulosť, ale predovšetkým ju sprítomňovať. Verím, že história má zmysel len vtedy, keď dokáže osloviť aj súčasného človeka. Výstava Kráľovské knihy preto nie je len prehliadkou erbov a historických faktov. Je mostom medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi symbolom a príbehom, medzi historickou pamäťou a súčasným vnímaním kultúrneho dedičstva.

Prostredníctvom heraldiky sa snažím ukázať, že šľachta nepredstavovala iba titul, majetok či spoločenské privilégium, ale aj službu krajine, zodpovednosť voči spoločnosti, podporu kultúry a vedomie kontinuity medzi generáciami. Verím, že odkaz týchto rodov zostáva živý aj dnes a môže byť zdrojom poznania, inšpirácie i úcty k vlastným dejinám.

Nech k vám heraldické symboly prehovoria nielen ako historické znaky, ale aj ako posolstvo minulosti, ktoré má čo povedať dnešnému svetu.

Nikolaus Paul Esterházy heraldický výtvarník a autor výstavy

Exhibition author

Coats of arms speak through symbols. Symbols are a universal language understood by everyone – regardless of nationality, age, or education. The lion represents courage and nobility, the deer perseverance and purity, the elephant strength and wisdom, while the crown embodies power, dignity, and social standing. Every coat of arms carries within it a story that transcends the boundaries of time.

As a descendant of one of the most distinguished aristocratic families of the Kingdom of Hungary, I had the opportunity to grow up in an environment where history was not merely a closed chapter of the past, but a living part of family tradition. Family archives, historical documents, portraits of ancestors, and heraldic symbols awakened in me from an early age a profound interest in the history, art, and cultural heritage of Central Europe.

This interest gradually developed into a lifelong passion that led me to heraldry, historical research, artistic creation, the restoration of historical artefacts, and curatorial work with family collections. For many years, I have devoted myself to the study of noble families, genealogical sources, and historical coats of arms, seeking to combine scholarly accuracy with artistic quality and an accessible presentation for the wider public.

My aim is not only to preserve the past, but above all to bring it to life in the present. I believe that history has meaning only when it can speak to people today. The exhibition Royal books is therefore not merely a presentation of coats of arms and historical facts. It is a bridge between the past and the present, between symbol and story, between historical memory and contemporary understanding of cultural heritage.

Through heraldry, I seek to demonstrate that nobility represented not only titles, property, and social privileges, but also service to the country, responsibility towards society, support for culture, and an awareness of continuity between generations. I believe that the legacy of these families remains alive today and can continue to serve as a source of knowledge, inspiration, and respect for our shared history.

May heraldic symbols speak to you not only as historical emblems, but also as a message from the past – a message that still has something meaningful to say to the world of today.

Nikolaus Paul Esterházy heraldic artist and exhibition author

Patronage

Záštita

Herta Margarete Habsburg-Lothringen
Herta Margarete Habsburg-Lothringen

Schirmherrschaft über die Ausstellung

„Kráľovské knihy“

Mit großer Freude und Ehre habe ich die Schirmherrschaft über die Ausstellung „Königliche bücher“ übernommen. Diese Ausstellung trägt einen wichtigen Beitrag zur Bewahrung und Präsentation des gemeinsamen europäischen Kulturerbes, bei . Die Tradition der Wappen, die Familien und ihr Beitrag zur Entwicklung des Landes der Kultur und der Kunst gehören zu unserer gemeinsamen Geschichte. Es freut mich sehr, dass die Ausstellung durch die gemalten Wappen von Nikolaus Paul Esterházy diese reiche Geschichte einer breiten Öffentlichkeit näherbringt. Es ist wichtig, dass wir uns auch in der heutigen Zeit an die Werte erinnern, und unsere Geschichte, Verantwortung, Ehre und Fürsorge für die Menschen und das Land weiterzugeben an die nächste Generation. Von ganzem Herzen wünsche ich der Ausstellung großen Erfolg, viele Besucher und dass sie besonders die junge Generation dazu inspiriert, sich für die Geschichte und die Wurzeln ihres Landes zu interessieren. Möge die Flamme der Achtung vor unseren Vorfahren auch in der Zukunft in Erinnerung sein.Kunst und Kultur verbindet, schlägt Brücken, überwindet Grenzen und ist eine universelle Sprache unabhängig von Gegebenheiten.

Mit Respekt und in Freundschaft,

Herta Margarete Habsburg-Lothringen

Habsburg-Lothringen, hat über Jahrhunderte die Geschichte Ungarns und der Slowakei mitgestaltet.

Záštita

S veľkou radosťou a cťou som prevzala záštitu nad výstavou „Kráľovské knihy“. Táto výstava významne prispieva k zachovávaniu a prezentácii spoločného európskeho kultúrneho dedičstva. Tradícia erbov, šľachtických rodov a ich prínos k rozvoju krajiny, kultúry a umenia sú súčasťou našich spoločných dejín. Veľmi ma teší, že výstava prostredníctvom maľovaných erbov od Nikolausa Paula Esterházyho približuje túto bohatú históriu širokej verejnosti. Je dôležité, aby sme si aj v dnešnej dobe pripomínali hodnoty našej histórie a odovzdávali ďalšej generácii zmysel pre zodpovednosť, česť a starostlivosť o ľudí i krajinu. Z celého srdca želám výstave veľký úspech, mnoho návštevníkov a predovšetkým to, aby inšpirovala mladú generáciu k záujmu o históriu a korene svojej krajiny. Nech plameň úcty k našim predkom zostane živý aj v budúcnosti a nech sa na nich nezabúda. Umenie a kultúra spájajú ľudí, budujú mosty, prekonávajú hranice a sú univerzálnym jazykom bez ohľadu na okolnosti.

S úctou a v priateľstve,

Herta Margarete Habsburg-Lothringen

Rod Habsburg-Lothringen po stáročia spoluutváral dejiny Uhorska a Slovenska.

I.H.K.H. Herta Margarete Habsburg-Lothringen

Erzherzogin von Österreich - Prinzessin von Toskana

Founder & President Flame of Peace Godmother Bolfraskaserne / Austrian Armed Forces

Patronage

With great joy and honor, I have assumed the patronage of the exhibition “Royal Books.” This exhibition makes a significant contribution to the preservation and presentation of our shared European cultural heritage. The tradition of coats of arms, noble families, and their contribution to the development of the country, culture, and the arts are part of our common history. I am very pleased that the exhibition, through the painted coats of arms by Nikolaus Paul Esterházy, brings this rich history closer to a wide audience. It is important that even in today’s time we remember the values of our history and pass on to the next generation a sense of responsibility, honor, and care for people and the land. From the bottom of my heart, I wish the exhibition great success, many visitors, and above all that it inspires the younger generation to take an interest in the history and roots of their country. May the flame of respect for our ancestors remain alive in the future and may they never be forgotten. Art and culture connect people, build bridges, overcome borders, and are a universal language regardless of circumstances.

With respect and in friendship,

Herta Margarete Habsburg-Lothringen

The House of Habsburg-Lothringen has, over centuries, co- shaped the history of Hungary and Slovakia.

Deutsch · Originaltext

Schirmherrschaft über die Ausstellung

Herta Margarete Habsburg-Lothringen

Herta Margarete Habsburg-Lothringen

Herta Margarete Habsburg-Lothringen

Herta Margarete Habsburg-Lothringen

Jej cisárska a kráľovská Výsosť Herta Margarete Habsburg- Lothringen je rakúska arcivojvodkyňa, princezná Toskánska, zakladateľka a prezidentka medzinárodnej iniciatívy Plameň mieru, čestná patrónka kasární Bolfraskaserne rakúskej spolkovej armády a vážená aktívna predstaviteľka rodu Habsburg-Lothringen.

Narodila sa v Rakúsku a v roku 2010 sa vydala za Jeho cisársku a kráľovskú Výsosť arcivojvodu Sándora Habsburg- Lothringen, priameho potomka toskánskej vetvy rodu Habsburg- Lothringen. Ako úspešná podnikateľka sa dlhodobo venuje charitatívnej činnosti, ochrane kultúrneho dedičstva a predovšetkým podpore mieru vo svete.

V roku 2008 založila neziskové združenie Verein zur Förderung des Friedens – Flamme des Friedens (Združenie na podporu mieru – Plameň mieru), ktorého prezidentkou je dodnes. Táto medzinárodná iniciatíva oceňuje jednotlivcov a projekty, ktoré sa angažujú za mier, medzikultúrny dialóg a humanitárnu pomoc. Organizácia je politicky a nábožensky neutrálna a pôsobí v desiatkach krajín po celom svete.

V rámci tejto iniciatívy podporuje aj mladšiu generáciu prostredníctvom projektu „Mladý plameň mieru“ (Junge Flamme des Friedens), environmentálnych iniciatív, ako sú „Stromy pre mier a priateľstvo“ (Bäume für Frieden und Freundschaft), a spolupracuje s mnohými národnými i medzinárodnými inštitúciami vrátane rakúskej spolkovej armády, ktorej je čestnou patrónkou kasární Bolfraskaserne.

Okrem svojho angažovania sa v oblasti mieru a charity sa venuje aj literatúre. Je autorkou kníh „Habsburgovská záhrada – Moje cisárske oázy“ (Habsburgs Garten – Meine kaiserlichen Oasen) a „Habsburgovská kuchyňa“ (Habsburgische Küche), v ktorých predstavuje dedičstvo rodu Habsburgovcov, jeho historické záhrady a kulinárske tradície.

Za svoje podnikateľské úspechy a verejnú činnosť získala množstvo významných ocenení. Medzi ne patrí Strieborné čestné vyznamenanie za zásluhy o Rakúsku republiku (2006) a Zlaté čestné vyznamenanie za zásluhy o Rakúsku republiku (2019). Zároveň jej boli udelené viaceré čestné tituly a je patrónkou mnohých kultúrnych, sociálnych a charitatívnych projektov doma i v zahraničí.

Záštita Jej cisárskej a kráľovskej Výsosti nad výstavou „Kráľovské knihy“ má hlboký symbolický význam. Dynastia Habsburgovcov, ktorá po stáročia formovala dejiny strednej Európy, vytvára prirodzené prepojenie medzi historickým dedičstvom šľachtických rodov a dnešnými hodnotami – zodpovednosťou, službou spoločnosti, ochranou kultúrneho dedičstva a podporou mieru.

Jej podpora potvrdzuje, že dedičstvo slovenských šľachtických rodov nepatrí iba minulosti, ale zostáva živou súčasťou našej spoločnej európskej identity.

Herta Margarete Habsburg-Lothringen

Herta Margarete Habsburg-Lothringen

Her Imperial and Royal Highness Herta Margarete Habsburg- Lothringen is an Austrian Archduchess, Princess of Tuscany, founder and president of the international initiative Flame of Peace, honorary patron of the Bolfraskaserne barracks of the Austrian Armed Forces, and a respected active representative of the House of Habsburg-Lothringen.

Born in Austria, she married in 2010 His Imperial and Royal Highness Archduke Sándor Habsburg-Lothringen, a direct descendant of the Tuscan branch of the House of Habsburg- Lothringen. As a successful entrepreneur, she has long been dedicated to charitable activities, the preservation of cultural heritage, and above all, the promotion of peace throughout the world.

In 2008, she founded the non-profit association Verein zur Förderung des Friedens – Flamme des Friedens (Association for the Promotion of Peace – Flame of Peace), of which she remains president to this day. This international initiative recognizes individuals and projects committed to peace, intercultural dialogue, and humanitarian assistance. The organization is politically and religiously neutral and operates in dozens of countries around the world.

Within this initiative, she also supports younger generations through the project “Young Flame of Peace” (Junge Flamme des Friedens), as well as environmental initiatives such as “Trees for Peace and Friendship” (Bäume für Frieden und Freundschaft). She cooperates with numerous national and international institutions, including the Austrian Armed Forces, and serves as honorary patron of the Bolfraskaserne barracks. In addition to her commitment to peace and charitable work, she is also active in literature. She is the author of the books “Habsburg Garden – My Imperial Oases” (Habsburgs Garten – Meine kaiserlichen Oasen) and “Habsburg Cuisine” (Habsburgische Küche), in which she presents the heritage of the House of Habsburg, its historic gardens, and culinary traditions.

For her entrepreneurial achievements and public service, she has received numerous distinguished awards. These include the Silver Decoration of Honour for Services to the Republic of Austria (2006) and the Gold Decoration of Honour for Services to the Republic of Austria (2019). She has also received several honorary titles and serves as patron of numerous cultural, social, and charitable projects both in Austria and abroad.

The patronage of Her Imperial and Royal Highness over the exhibition “Royal books” carries profound symbolic significance. The House of Habsburg, which shaped the history of Central Europe for centuries, provides a natural connection between the historical heritage of noble families and contemporary values – responsibility, service to society, preservation of cultural heritage, and the promotion of peace.

Her support confirms that the legacy of the Royal books belongs not only to the past, but remains a living part of our shared European identity.

Contents

Obsah

Noble families

Šľachtické rody

Výber dvadsiatich rodov predstavuje jadro katalógu. Každý profil kombinuje historický kontext, osobnosti, sídla a autorskú reprodukciu erbu.

01

Andrássy

Andrássy

Andrássy

Rod Andrássyovcov (Andráši) z Csíkszentkirály a Krásnej Hôrky má uhorsko-sedmohradský (čiastočne székelyský pôvod). Prvýkrát je doložený v 16. storočí v Sedmohradsku (Transylvánia). Ich erb sprevádzal rodinu pri všetkých významných udalostiach a symbolizuje bojovnícku tradíciu rodu, ktorý výrazne ovplyvnil dejiny Uhorského kráľovstva a dnešného Slovenska. Po politických turbulenciách (vrátane účasti v protihabsburských povstaniach) získali majetky na území Uhorského kráľovstva vrátane Krásnej Hôrky (Krasznahorka), ktorá sa stala symbolom krásnohorskej vetvy. Pôvodne boli zemania, neskôr baróni; grófsky titul získali jednotlivé vetvy v 18. storočí (krásnohorská vetva v roku 1766 od Márie Terézie). V 17. až 19. storočí zastávali vysoké úrady: župani (Gemera a Šariša), komorníci, tajní radcovia, poslanci uhorského snemu, mecenáši umenia a členovia Maďarskej akadémie vied. Hrad Krásna Hôrka slúžil ako hlavné sídlo krásnohorskej vetvy; rodina tu zriadila aj kaplnku s obrazom Čiernej Madony. Po vymretí mužskej línie tejto vetvy v roku 1913 prešlo dedičstvo na príbuzné vetvy rodu.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Juraj (György) IV. Andrássy (1797 – 1872) – podnikateľ, župan a podporovateľ kultúry, podieľal sa na rozvoji rodových majetkov.

Július (Gyula) Andrássy starší (1823 – 1890) – „Krásny obesenec“, účastník revolúcie 1848, neskôr predseda uhorskej vlády (1867 – 1871) a minister zahraničných vecí Rakúsko- Uhorska.

Dionýz Andrássy (1835 – 1913) – mecenáš umenia, založil Andrássyho dvor v Košiciach a dal postaviť Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí pre svoju manželku Františku Hablawetzovú. Výrazne prispel k zachovaniu rodinného dedičstva.

Emanuel Andrássy (1821 – 1891) – známy ako „železný gróf“ pre rozvoj baníctva a hutníctva na Gemeri; prestaval kaštieľ v Betliari.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Hrad Krásna Hôrka – rodové sídlo krásnohorskej vetvy a symbol moci rodu na Gemeri.

Kaštieľ v Betliari – jediné šľachtické sídlo na Slovensku, ktoré sa zachovalo s pôvodným zariadením a vzácnou knižnicou.

Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí – unikátna secesná pamiatka, kde odpočívajú Dionýz a Františka Andrássyovci.

Andrássyho palác v Košiciach – reprezentatívna budova na Hlavnej ulici.

Andrássy

The Andrássy family of Csíkszentkirály and Krásna Hôrka has Hungarian-Transylvanian (partly Székely) origins. The family is first documented in the 16th century in Transylvania. Their coat of arms accompanied the family through all major historical events and symbolizes the warrior tradition of the house, which significantly influenced the history of the Kingdom of Hungary and present-day Slovakia. After political upheavals (including participation in anti-Habsburg uprisings), they acquired estates in the Kingdom of Hungary, including Krásna Hôrka (Krasznahorka), which became the symbol of the Krásna Hôrka branch. Originally lower nobility (zemania), they later became barons; individual branches received the comital title in the 18th century (the Krásna Hôrka branch in 1766 from Maria Theresa). From the 17th to the 19th century, they held high offices: ispáns of Gemer and Šariš counties, chamberlains, privy councillors, members of the Hungarian Diet, patrons of the arts, and members of the Hungarian Academy of Sciences. Krásna Hôrka Castle served as the main seat of the Krásna Hôrka branch; the family also established a chapel there with the image of the Black Madonna. After the extinction of the male line of this branch in 1913, the inheritance passed to related branches of the family.

Most famous representatives connected with Slovakia

György IV. Andrássy (1797–1872) – prominent entrepreneur, ispán and supporter of culture, who contributed to the development of the family estates.

Gyula Andrássy the Elder (1823–1890) – “the Handsome Hanged Man”, participant in the 1848 revolution, later Prime Minister of Hungary (1867–1871) and Foreign Minister of Austria-Hungary.

Dionýz Andrássy (1835–1913) – patron of the arts, founder of the Andrássy Court in Košice and builder of the Mausoleum in Krásnohorské Podhradie for his wife Franciska Hablawetz. He made a major contribution to the preservation of the family heritage.

Emanuel Andrássy (1821–1891) – known as the “Iron Count” for his development of mining and metallurgy in Gemer; he rebuilt the manor house in Betliar.

Most famous seats in Slovakia

Krásna Hôrka Castle – the ancestral seat of the Krásna Hôrka branch and the symbol of the family’s power in Gemer.

Manor house in Betliar – the only noble residence in Slovakia preserved with its original interior furnishings and valuable library.

Mausoleum in Krásnohorské Podhradie – a unique Art Nouveau monument where Dionýz and Franciska Andrássy rest.

Andrássy Palace in Košice – a representative building on Hlavná Street.

Erb rodu Andrássy – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb grófskej rodiny Andrássyovcov z Csíkszentkirály a Krásnej Hôrky, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1766.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the count family Andrássy of Csíkszentkirály and Krásná Hôrka, painted according to a depiction of the coat of arms from 1766.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

02

Báthory

Báthory

Báthory

Rod Báthoryovcov (Bátori) z Ecsedu patrí k najstarším a najvýznamnejším uhorským magnátskym rodom. Pochádza z rodu (klanu) Gutkeled. Erb, v ktorom sú tri dračie zuby, symbolizuje bojovnosť a tradíciu rodu. Vetva z Ecsedu sa preslávila najmä v 16. a na začiatku 17. storočia. Na území dnešného Slovenska vlastnili Báthoryovci rozsiahle majetky najmä v Abovskej a Zemplínskej stolici, čiastočne aj v Gemeri. Medzi ich významné strediská patrili hrady a panstvá v severovýchodnom Uhorsku, kde členovia rodu zastávali vysoké úradnícke a vojenské funkcie. Najznámejšou postavou rodu spojenou so Slovenskom je Alžbeta Báthoryová (1560 – 1614). Hoci sa narodila v ecsedskej vetve, jej matka Anna pochádzala zo somlyójskej vetvy. Po sobáši s Františkom Nádašdim a neskoršom dedení majetkov sa obe línie majetkovo prepojili. Jej hlavným sídlom a miestom, kde strávila posledné roky života, sa stal Čachtický hrad. Báthoryovci boli kľúčovými aktérmi uhorských dejín: bojovali proti osmanskej expanzii, zastávali najvyššie štátne úrady a výrazne ovplyvňovali politiku kráľovstva. Mužská línia ecsedskej vetvy vymrela v roku 1605 smrťou Štefana Báthoryho, kráľovského sudcu. Ich slovenské majetky neskôr prešli na iné rody, najmä cestou dedičstva alebo konfiškácií (Nádašdiovci, Rákociovci a ďalší).

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Alžbeta (Erzsébet) Báthoryová (1560 – 1614) – najznámejšia predstaviteľka rodu spojená s legendami a historickými spormi o udalostiach na Čachtickom hrade.

Štefan (István) Báthory (1533 – 1586) – sedmohradské knieža a poľský kráľ; jeho politické rozhodnutia a rodové väzby výrazne ovplyvňovali aj severné Uhorsko.

Ondrej (András) (Bonaventura) Báthory († 1566) – kráľovský sudca a dôležitý vojenský veliteľ, ktorý pôsobil v hornouhorských stoliciach.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Čachtický hrad – najznámejšie sídlo Alžbety Báthoryovej, kde bola po odhalení svojich činov uväznená až do smrti.

Kaštieľ v Čachticiach – takzvaný „Draškovičov kaštieľ“ a ďalšie kúrie v obci, ktoré rodina obývala.

Hrad Vranov nad Topľou – rodina tu vlastnila rozsiahle majetky na Zemplíne.

Hrad a panstvo Devín – istý čas mali Báthoryovci vo svojej držbe aj toto strategické sídlo.

Báthory

The Báthory family of Ecsed belongs to the oldest and most significant Hungarian magnate families. They originated from the Gutkeled clan. The coat of arms, which features three dragon teeth, symbolizes the family's militancy and tradition. The Ecsed branch achieved particular fame in the 16th and early 17th centuries. On the territory of present-day Slovakia, the Báthorys owned extensive estates, especially in Abov and Zemplén counties, and partly in Gemer as well. Among their important centers were castles and domains in north-eastern Hungary, where family members held high administrative and military offices. The most famous figure of the family connected with Slovakia is Countess Elizabeth Báthory (1560– 1614). Although born into the Ecsed branch, her mother Anna came from the Somlyó branch. After her marriage to Ferenc Nádasdy and subsequent inheritance, the two lines became interconnected through property. Her main residence and the place where she spent the last years of her life was Čachtice Castle. The Báthorys were key figures in Hungarian history: they fought against Ottoman expansion, held the highest state offices, and significantly influenced the politics of the kingdom. The male line of the Ecsed branch died out in 1605 with the death of István Báthory, royal judge. Their Slovak estates later passed to other families, mainly through inheritance or confiscation (Nádasdy, Rákóczi, and others).

Most famous representatives connected with Slovakia

Erzsébet Báthory (1560–1614) – the most renowned member of the Báthory family, whose life has become associated with legends and historical debates surrounding the events at Čachtice Castle.

István Báthory (1533–1586) – Prince of Transylvania and King of Poland; his political decisions and family connections significantly influenced northern Hungary as well.

András (Bonaventura) Báthory († 1566) – royal judge and important military commander who operated in the counties of Upper Hungary.

Most famous seats in Slovakia

Čachtice Castle – the best-known residence of Elizabeth Báthory, where she was imprisoned after the discovery of her crimes until her death.

Manor house in Čachtice – the so-called “Draškovič Manor” and other manor houses in the village inhabited by the family.

Vranov nad Topľou Castle – the family owned extensive estates here in Zemplén.

Devín Castle and domain – the Báthorys held this strategic seat for a certain period of time.

Erb rodu Báthory – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb grófskej rodiny Báthoryovcov z Ecsedu, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1325.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the count family Báthory of Ecsed, painted according to a depiction of the coat of arms from 1325.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

03

Benyovszký

Benyovszký

Benyovszký

Rod Benyovszkých (Beňovský) z Beňova a Urbanova patrí k starým uhorským šľachtickým rodinám s koreňmi v 14. a 15. storočí. V roku 1423 im bol udelený erb spolu s potvrdením majetkov Beňov (Benyó) a Urbanovo (Urbanó) za verné služby kráľovi Žigmundovi Luxemburskému. Na území dnešného Slovenska mali Beňovskí pôvodné majetky v Trenčianskej stolici (v okolí Bytče), neskôr sa ich vplyv presunul najmä do Nitrianskej a Bratislavskej stolice, predovšetkým do okolia Vrbového (Verbó). Rod tu pôsobil ako zemania a neskôr ako vyššia šľachta. Najznámejším predstaviteľom rodu je gróf Móric Benyovszky (1746 – 1786), narodený vo Vrbovom. Za svoje zásluhy bol v roku 1778 povýšený Máriou Teréziou do grófskeho stavu. Príslušníci rodu zastávali vojenské a správne funkcie v Uhorskom kráľovstve. Mužská línia pokračovala aj v 19. a 20. storočí, hoci význam majetkov na Slovensku postupne klesal.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Móric Benyovszký (1746 – 1786) – slávny cestovateľ, dobrodruh, plukovník francúzskej armády a „kráľ Madagaskaru“.

Emanuel Benyovszký (1824 – 1894) – krajinský hodnostár a mecenáš.

Ľudovít (Lajos) Benyovszký (1824 – 1908) – vysoký stoličný úradník a právnik pôsobiaci v Nitrianskej stolici.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Kúria vo Vrbovom – rodný dom Mórica Beňovského, historická baroková stavba.

Beňov a Urbanovo – pôvodné kuriálne sídla (dnes súčasť Bytče), od ktorých je odvodený rodový predikát.

Kaštieľ v Malých Bieliciach – reprezentatívne sídlo využívané jednou z vetiev rodu.

Benyovszký

The Benyovszky family of Beňov and Urbanovo belongs to the old Hungarian noble families with roots in the 14th and 15th centuries. In 1423, they were granted a coat of arms along with confirmation of the estates of Beňov (Benyó) and Urbanovo (Urbanó) for their faithful service to King Sigismund of Luxembourg. On the territory of present-day Slovakia, the Benyovszkys originally owned estates in Trenčín County (around Bytča). Later, their influence shifted mainly to Nitra and Bratislava counties, especially around Vrbové (Verbó). The family acted here first as lower gentry (zemania) and later as higher nobility. The most famous representative of the family is Count Móric Benyovszký (1746–1786), born in Vrbové. For his merits, he was elevated to the rank of count by Maria Theresa in 1778. The family held military and administrative positions in the Kingdom of Hungary. The male line continued into the 19th and 20th centuries, although the importance of their Slovak estates gradually declined.

Most famous representatives connected with Slovakia

Móric Benyovszký (1746–1786) – famous explorer, adventurer, colonel in the French army and “King of Madagascar”.

Emánuel Benyovszký (1824–1894) – prominent dignitary and patron of the arts.

Lajos Benyovszký (1824–1908) – high county official and lawyer active in Nitra County.

Most famous seats in Slovakia

Manor house in Vrbové – the birthplace of Móric Benyovszký, a historic Baroque building.

Beňov and Urbanovo – the original family manor seats (today part of Bytča), from which the family’s predicate is derived.

Manor house in Malé Bielice – a representative residence used by one of the family branches.

Erb rodu Benyovszký – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb grófskej rodiny Benyovszkých z Beňova a Urbanova, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1778.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the count family Benyovszký of Benyó and Urbanó, painted according to a depiction of the coat of arms from 1778.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

04

Bocskay

Bocskay

Bocskay

Rod Bocskayovcov (Bočkay) z Bocska a Kismarje patrí k starým uhorským šľachtickým rodinám s majetkami v Biharskej a Zemplínskej stolici. Ich erb s levom držiacim šíp sprevádzal rod pri významných historických udalostiach a symbolizuje bojovnícku tradíciu rodu, ktorý výrazne ovplyvnil dejiny Uhorského kráľovstva a dnešného Slovenska. Na území dnešného Slovenska mali Bocskayovci majetky najmä vo východnej časti Horného Uhorska, predovšetkým v Zemplínskej stolici a v okolí Košíc. Rod zastával vysoké vojenské a politické funkcie v Uhorskom kráľovstve. Najvýznamnejšou osobnosťou rodu je barón Štefan (István) Bocskay (1557 – 1606), ktorý sa narodil v Kluži, no jeho pôsobenie bolo úzko späté s územím dnešného Slovenska. V rokoch 1604 až 1606 viedol protihabsburské povstanie hajdúchov, bol zvolený za knieža Sedmohradska a dočasne aj za knieža Uhorska. V roku 1606 uzavrel Viedenský mier, ktorý zaručil náboženskú slobodu a uhorské stavovské privilégiá. Zomrel v Košiciach. Mužská línia tejto významnej vetvy vymrela krátko po jeho smrti, no rod zanechal výraznú stopu v dejinách boja za uhorské slobody.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Štefan (István) Bocskay (1557 – 1606) – vodca protihabsburského povstania hajdúchov, sedmohradské a uhorské knieža, významná postava zápasu za uhorské stavovské práva.

Mikuláš (Miklós) Bocskay (1567 – 1621) – Štefanov bratranec, zemplínsky župan a kráľovský radca, dôležitý politický aktér v regióne Horného Uhorska.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Bocskayov dvor v Košiciach – meštiansky dom na Hlavnej ulici, ktorý slúžil ako rezidencia kniežaťa a miesto, kde v roku 1606 Štefan Bocskay skonal.

Hrad Sečovce – rodina vlastnila majetkové podiely v tomto meste a na okolitých panstvách v Zemplíne.

Hrad Stropkov – istý čas mali členovia rodu v držbe toto dôležité severozemplínske panstvo.

Bocskay

The Bocskay family of Bocska and Kismarja belongs to the old Hungarian noble families with estates in Bihar and Zemplén counties. Their coat of arms with a lion holding an arrow accompanied the family during significant historical events and symbolizes the warrior tradition of the house, which greatly influenced the history of the Kingdom of Hungary and present- day Slovakia. On the territory of present-day Slovakia, the Bocskays owned properties mainly in the eastern part of Upper Hungary, especially in Zemplén County and around Košice. The family held high military and political offices in the Kingdom of Hungary. The most prominent figure of the family is Baron István Bocskay (1557–1606), who was born in Cluj- Napoca but whose activities were closely linked with the territory of present-day Slovakia. Between 1604 and 1606 he led the anti-Habsburg Hajduk uprising, was elected Prince of Transylvania and temporarily also Prince of Hungary. In 1606 he concluded the Peace of Vienna, which guaranteed religious freedom and the privileges of the Hungarian estates. He died in Košice. The male line of this important branch died out shortly after his death, yet the family left a significant mark on the history of the struggle for Hungarian liberties.

Most famous representatives connected with Slovakia

István Bocskay (1557–1606) – leader of the anti-Habsburg Hajduk uprising, Prince of Transylvania and Hungary, and a key figure in the fight for Hungarian constitutional rights.

Miklós Bocskay (1567–1621) – cousin of István, ispán of Zemplén County and royal councillor, an important political actor in the Upper Hungary region.

Most famous seats in Slovakia

Bocskay Court in Košice – a burgher house on Hlavná Street that served as the prince’s residence and the place where István Bocskay died in 1606.

Sečovce Castle – the family owned property shares in the town and surrounding domains in Zemplén.

Stropkov Castle – for a certain period, members of the family held this important northern Zemplén domain.

Erb rodu Bocskay – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb barónskej rodiny Bocskayovcov z Bocska a Kismarje, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1638.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the baronial family Bocskay of Bocska and Kismarja, painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1638.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

05

Csák

Csák

Csák

Rod Csákovcov (Čák) z Trenčína patrí k najstarším a najmocnejším uhorským šľachtickým rodinám s koreňmi siahajúcimi až do 11. storočia. Erb s modrým štítom a zlatým korunovaným levom symbolizuje silu, odvahu a bojovnícku tradíciu rodu, ktorý výrazne ovplyvnil dejiny Uhorského kráľovstva a dnešného Slovenska. Csákovci mali rozsiahle majetky najmä v západnej a strednej časti krajiny, v Trenčianskej, Nitrianskej a Bratislavskej stolici. Z Trenčianskeho hradu, ktorý bol ich hlavným sídlom, ovládali takmer celé dnešné západné a stredné Slovensko. Najvýznamnejšou osobnosťou rodu bol Matúš Csák Trenčiansky (okolo 1260 – 1321), prezývaný „pán Váhu a Tatier“. Bol palatínom, bratislavským a trenčianskym županom, kráľovským mečonoscom a taverníkom. Po vymretí dynastie Arpádovcov si vytvoril takmer samostatné panstvo „Matúšova zem“, ktoré zahŕňalo desiatky hradov, miest a stovky dedín. Dlhé roky odolával kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou a udržiaval diplomatické kontakty s Moravou. Zomrel prirodzenou smrťou na Trenčianskom hrade v roku 1321 bez priameho mužského dediča. Mužská línia trenčianskej vetvy rodu vymrela krátko po jeho smrti a majetky zabral kráľovský fiškus. Rod Csákovcov zanechal výraznú stopu v slovenských dejinách ako symbol mocného veľmoža na prelome 13. a 14. storočia.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Matúš (Máté) Csák Trenčiansky (okolo 1260 – 1321) – legendárny veľmož prezývaný „pán Váhu a Tatier“, najmocnejší muž Uhorského kráľovstva na začiatku 14. storočia.

Matúš (Máté) Csák I. († 1249) – strýko Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý položil základy majetkovej moci rodu na území dnešného Slovenska.

Peter Csák († 1284) – otec Matúša Csáka Trenčianskeho, bol významný dvoran a bratislavský župan.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Trenčiansky hrad – centrum moci a hlavná rezidencia Matúša Csáka Trenčianskeho.

Hrad Beckov – jedna z kľúčových strategických pevností, ktorú Matúš Csák vlastnil a nechal nákladne prestavať.

Topoľčiansky hrad – pôvodné rodové majetky, z ktorých vzišla táto vplyvná vetva rodu.

Hrad Oponice – rané rodové sídlo Csákovcov v Nitrianskej stolici.

Csák

The Csák family of Trenčín belongs to the oldest and most powerful Hungarian noble families, with roots dating back to the 11th century. Coat of arms with a blue shield and a golden crowned lion symbolizes strength, courage, and the warrior tradition of the family, which significantly influenced the history of the Kingdom of Hungary and present-day Slovakia. The Csáks owned extensive estates, particularly in the western and central parts of the country, in Trenčín, Nitra, and Bratislava counties. From Trenčín Castle, their main seat, they controlled almost the entire territory of present-day western and central Slovakia. The most important figure of the family was Máté Csák of Trenčín (c. 1260–1321), nicknamed “Lord of the Váh and the Tatras”. He served as Palatine, ispán of Bratislava and Trenčín counties, royal sword-bearer and cup- bearer. After the extinction of the Árpád dynasty, he created an almost independent domain known as “Matthew’s Land”, which included dozens of castles, towns, and hundreds of villages. For many years he resisted King Charles Robert of Anjou and maintained diplomatic contacts with Moravia. He died a natural death at Trenčín Castle in 1321 without a direct male heir. The male line of the Trenčín branch died out shortly after his death, and the estates were seized by the royal treasury. The Csák family left a significant mark on Slovak history as a symbol of a powerful magnate at the turn of the 13th and 14th centuries.

Most famous representatives connected with Slovakia

Máté Csák of Trenčín (c. 1260–1321) – the legendary magnate nicknamed “Lord of the Váh and the Tatras”, the most powerful man in the Kingdom of Hungary at the beginning of the 14th century.

Máté Csák I. († 1249) – uncle of Máté Csák of Trenčín, who laid the foundations of the family’s property power on the territory of present-day Slovakia.

Péter Csák († 1284) – father of Máté Csák of Trenčín, an important courtier and ispán of Bratislava County.

Most famous seats in Slovakia

Trenčín Castle – the center of power and main residence of Máté Csák of Trenčín.

Beckov Castle – one of the key strategic fortresses owned by Máté Csák, which he had expensively rebuilt.

Topoľčany Castle – the original family estates from which this influential branch of the family originated.

Oponice Castle – an early family seat of the Csáks in Nitra County.

Erb rodu Csák – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb šľachtickej rodiny Csákovcov z Trenčína, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1278.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the noble family Csák of Trenčín, painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1278.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

06

Csáky

Csáky

Csáky

Rod Csákyovcov (Čáki) z Keresztszeghu a Adorjánu patrí k uhorským magnátskym rodinám s koreňmi v stredoveku. Erb s odrezanou hlavou osmanského veliteľa sprevádzal rodinu pri získavaní veľkých majetkov a vysokých úradov. Na území dnešného Slovenska sa Csákyovci stali jedným z najvplyvnejších rodov, najmä na Spiši. V roku 1638 získali Spišský hrad spolu s rozsiahlym panstvom a dedičným titulom hlavného spišského župana, ktorý príslušníci rodu zastávali viac ako 250 rokov. Ďalšie majetky vlastnili v okolí Iliašoviec, Bijacoviec, Hodkoviec, Kluknavy a ďalších spišských obcí. Rod v tomto regióne budoval reprezentatívne sídla a Spišský hrad využívali najmä ako správne a symbolické centrum, kým sa v 18. storočí nepresídlila do pohodlnejších kaštieľov. Csákyovci zostali vlastníkmi Spišského hradu až do roku 1945.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Štefan (István) Csáky (1603 – 1662) – prvý spišský župan z tohto rodu, ktorý získal Spišský hrad do dedičného vlastníctva.

Imrich (Imre) Csáky (1672 – 1732) – kardinál, ostrihomský arcibiskup a cirkevný diplomat.

Albín Csáky (1841 – 1912) – minister kultúry a vzdelania Uhorska, predseda hornej komory uhorského snemu a dedičný spišský župan.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Spišský hrad – posledné súkromné sídlo rodu a symbol ich moci na Spiši.

Kaštieľ v Hodkovciach – barokovo-klasicistický kaštieľ s rozsiahlym parkom, ktorý slúžil ako hlavné rezidenčné sídlo spišskej línie.

Kaštieľ v Bijacovciach – neskorobarokový kaštieľ postavený po požiari na Spišskom hrade, slúžiaci ako letné sídlo.

Letohrádok Sans Souci (Iliašovce) – známy ako „Tisícročný raj“, barokový areál určený na oddych a spoločenský život šľachty.

Zámok Budatín – významné rodové sídlo, ktoré Csákyovci využívali ako jedno zo svojich rezidenčných a hospodárskych centier.

Csákyho palác v Bratislave – viaceré paláce v historickom centre (napr. na Panskej ulici), ktoré slúžili počas uhorských snemov.

Csáky

The Csáky family of Keresztszegh and Adorján belongs to the prominent Hungarian magnate families with medieval roots. Coat of arms featuring the severed head of an Ottoman commander accompanied the family as it acquired large estates and high offices. On the territory of present-day Slovakia, the Csákys became one of the most influential families, especially in Spiš. In 1638, they acquired Spiš Castle together with its extensive domain and the hereditary title of chief ispán of Spiš County, which members of the family held for more than 250 years. They also owned further estates around Iliašovce, Bijacovce, Hodkovce, Kluknava, and other Spiš villages. The family built representative residences in the region and used Spiš Castle mainly as an administrative and symbolic center before moving in the 18th century to more comfortable manor houses. The Csákys remained owners of Spiš Castle until 1945.

Most famous representatives connected with Slovakia

István Csáky (1603–1662) – the first ispán of Spiš from this family, who acquired Spiš Castle as hereditary property.

Imre Csáky (1672–1732) – Cardinal, Archbishop of Esztergom and an important church diplomat.

Albin Csáky (1841–1912) – Hungarian Minister of Culture and Education, president of the Upper House of the Hungarian Diet and hereditary ispán of Spiš County.

Most famous seats in Slovakia

Spiš Castle – the family’s last private seat and the symbol of their power in Spiš.

Manor house in Hodkovce – a Baroque-Classical manor house with a large park that served as the main residential seat of the Spiš branch.

Manor house in Bijacovce – a late-Baroque manor house built after a fire at Spiš Castle, used as a summer residence.

Sans Souci Summer Palace (Iliašovce) – known as the “Thousand-Year Paradise”, a Baroque complex designed for leisure and social life of the nobility.

Budatín Castle – an important family seat that the Csákys used as one of their residential and economic centers.

Csáky Palaces in Bratislava – several palaces in the historic center (e.g. on Panská Street) that served the family during Hungarian parliamentary sessions.

Erb rodu Csáky – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb grófskej rodiny Csákyovcov z Keresztszeghu a Adorjánu, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1638.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the count family Csáky of Keresztszegh and Adorján, painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1638.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

07

Elefánty

Elefánty

Elefánty

Rod Elefántyovcov z Lefantoviec (Elefánt) patrí k najstarším šľachtickým rodinám Uhorského kráľovstva s koreňmi siahajúcimi do 13. storočia. Ich erb so slonom sprevádzal rod od stredoveku a je spojený s legendou o predkovi, ktorý získal majetky v Nitrianskej stolici za verné služby uhorskému kráľovi. Od 13. storočia vlastnili panstvo Elefánt (Lefantovce), ktoré sa v roku 1323 natrvalo rozdelilo na obce Horné Lefantovce (Felsőelefánt) a Dolné Lefantovce (Alsóelefánt). V Horných Lefantovciach postavili v 13. storočí vodný hrad a v roku 1369 tu založili paulínsky kláštor svätého Jána Krstiteľa, ktorý sa stal významným duchovným centrom. Rod tu pôsobil ako stredná šľachta, pričom jeho členovia zastávali funkcie podžupanov Nitrianskej stolice a veliteľov šľachtickej domobrany (insurekcie). Elefántyovci patrili k vplyvným rodinám severného Uhorska až do novoveku.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Michal (Mihály) Elefánty (14. storočie) – zakladateľ kláštora paulínov v Lefantovciach a vplyvný dvoran.

Leonard (Lénárd) Elefánty (16. storočie) – vojak a obhajca rodových majetkov v období začínajúcich osmanských nájazdov.

Alexander (Sándor) Elefánty († 1613) – podžupan Nitrianskej stolice, ktorý sa zaslúžil o rozkvet rodového panstva v Horných Lefantovciach.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Kaštieľ v Horných Lefantovciach – pôvodne renesančné sídlo postavené na základoch staršieho hradu, neskôr barokovo prestavané.

Kláštor paulínov v Horných Lefantovciach – monumentálny sakrálny komplex, ktorý rodina založila a ktorý slúžil aj ako miesto ich posledného odpočinku.

Dolné Lefantovce – obec, ktorá bola po stáročia v držbe vedľajšej vetvy rodu a kde sa nachádzali ich staršie kuriálne sídla.

Elefánty

The Elefánty family of Lefantovce (Elefánt) belongs to the oldest noble families of the Kingdom of Hungary, with roots dating back to the 13th century. Their coat of arms featuring an elephant accompanied the family from the Middle Ages and is linked to the legend of an ancestor who received estates in Nitra County for his loyal service to the Hungarian king. From the 13th century, they owned the domain of Elefánt (Lefantovce), which was permanently divided in 1323 into the villages of Horné Lefantovce (Felsőelefánt) and Dolné Lefantovce (Alsóelefánt). In Horné Lefantovce, they built a water castle in the 13th century and founded the Pauline Monastery of St. John the Baptist in 1369, which became an important spiritual center. The family acted here as middle nobility, with its members holding the offices of deputy ispán of Nitra County and commanders of the noble levy (insurrection). The Elefántys were among the influential families of northern Hungary until the modern era.

Most famous representatives connected with Slovakia

Mihály Elefánty (14th century) – founder of the Pauline Monastery in Lefantovce and an influential courtier.

Lénárd Elefánty (16th century) – prominent soldier and defender of the family estates during the beginning of the Ottoman raids.

Sándor Elefánty († 1613) – deputy ispán of Nitra County, who contributed to the prosperity of the family domain in Horné Lefantovce.

Most famous seats in Slovakia

Manor house in Horné Lefantovce – originally a Renaissance residence built on the foundations of an older castle, later rebuilt in Baroque style.

Pauline Monastery in Horné Lefantovce – a monumental religious complex founded by the family, which also served as their place of final rest.

Dolné Lefantovce – the village that remained in the possession of a side branch of the family for centuries and where their older manor houses (kúrie) were located.

Erb rodu Elefánty – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb šľachtickej rodiny Elefántyovcov z Lefantoviec, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1369.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the noble family Elefánty of Lefantovce (Elefánt), painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1369.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

08

Erdődy

Erdődy

Erdődy

Rod Erdődyovcov z Monyorókeréku a Monoszló (pôvodne z vetvy Bakócz) patrí k starým uhorským magnátskym rodom, ktoré sa výrazne uplatnili v 16. až 19. storočí. Erb s jeleňom a zlomeným kolesom sprevádzal rod pri získavaní rozsiahlych majetkov a najvyšších úradov vrátane funkcie chorvátskych bánov. Na území dnešného Slovenska vlastnili Erdődyovci rozsiahle panstvá najmä v západnej a strednej časti krajiny. Medzi ich najvýznamnejšie strediská patril Hlohovec (Galgóc) s monumentálnym zámkom a kaplnkou svätej Anny, ktorá slúžila ako rodinné mauzóleum. Významnú stopu zanechali aj v Trenčianskych Bohuslaviciach, Smoleniciach, okolí Piešťan, Nitry a Bratislavy. Rodina na týchto územiach pôsobila ako veľkí pozemkoví vlastníci, úspešní hospodári a štedrí mecenáši umenia. Erdődyovci zastávali vysoké funkcie v Uhorskom kráľovstve a výrazne ovplyvňovali kultúrny a hospodársky život regiónu až do 20. storočia.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Jozef (József) Erdődy (1754 – 1824) – nitriansky župan a kancelár, veľký mecenáš umenia a zakladateľ moderných piešťanských kúpeľov (postavil prvé murované kúpeľné budovy).

Tomáš (Tamás) Erdődy (1558 – 1624) – legendárny vojvodca a chorvátsky bán, preslávený víťazstvami nad Osmanmi, najmä v bitke pri Sisaku.

Krištof (Kristóf) Erdődy (1684 – 1734) – krajinský hodnostár a majiteľ hlohovského panstva, ktorý začal s barokovou prestavbou tamojšieho zámku.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Zámok v Hlohovci – hlavné sídlo rodu na Slovensku, premenené na barokovo-klasicistickú rezidenciu s unikátnym empírovým divadlom a rozľahlým parkom.

Kaštieľ v Trenčianskych Bohuslaviciach – rokokový klenot (dodnes sa z neho zachovala kaplnka), ktorý dal postaviť gróf Anton Erdődy.

Hrad Dobrá Voda – staršie rodové sídlo v Malých Karpatoch, ktoré vlastnili niekoľko storočí.

Erdődyho palác v Bratislave – barokový mestský palác na Ventúrskej ulici, bol dejisko spoločenských podujatí; konal sa tu aj známy koncert deväťročného Františka Liszta.

Erdődy

The Erdődy family of Monyorókerék and Monoszló (originally from the Bakócz branch) belongs to the old Hungarian magnate families that achieved significant prominence from the 16th to the 19th century. Coat of arms with a stag and a broken wheel accompanied the family as it acquired extensive estates and the highest offices, including the position of Ban of Croatia. On the territory of present-day Slovakia, the Erdődys owned vast domains, particularly in the western and central parts of the country. Among their most important centers was Hlohovec (Galgóc) with its monumental castle and the Chapel of Saint Anne, which served as the family mausoleum. They also left a significant mark in Trenčianske Bohuslavice, Smolenice, the area around Piešťany, Nitra, and Bratislava. The family acted on these lands as major landowners, successful estate managers, and generous patrons of the arts. The Erdődys held high offices in the Kingdom of Hungary and considerably influenced the cultural and economic life of the region until the 20th century.

Most famous representatives connected with Slovakia

József Erdődy (1754–1824) – ispán of Nitra County and chancellor, a great patron of the arts and founder of the modern Piešťany spa (he built the first masonry spa buildings).

Tamás Erdődy (1558–1624) – legendary military commander and Ban of Croatia, famous for his victories over the Ottomans, especially in the Battle of Sisak.

Kristóf Erdődy (1684–1734) – prominent dignitary and owner of the Hlohovec domain, who initiated the Baroque reconstruction of the local castle.

Most famous seats in Slovakia

Hlohovec Castle – the family’s main seat in Slovakia, transformed into a Baroque-Classical residence with a unique Empire-style theatre and a large park.

Manor house in Trenčianske Bohuslavice – a Rococo gem (of which only the chapel survives today), built by Count Antal Erdődy.

Dobrá Voda Castle – an older family seat in the Little Carpathians owned by the family for several centuries.

Erdődy Palace in Bratislava – a Baroque city palace on Ventúrska Street, the site of important social events; the famous concert of the nine-year-old Franz Liszt was also held here.

Erb rodu Erdődy – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb grófskej rodiny Erdődyovcov z Monyorókeréku a Monoszló, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1638.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the count family Erdődy of Monyorókerék and Monoszló, painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1638.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

09

Esterházy

Esterházy

Esterházy

Rod Esterházyovcov z Galanty patrí k najstarším a najvýznamnejším uhorským rodom, známym už od 12. storočia. Najstarším historicky doloženým predkom bol Mokud, magister comes de genere Salamon (1186), ktorý pôsobil ako hradný župan v Bratislavskej stolici. Keď v roku 1421 Benedikt de Esterháza vyženil galantské panstvo, rod začal používať priezvisko Esterházy. Ich erb sprevádzal rodinu pri vzostupe k magnátskemu postaveniu a postupne sa stali jedným z najbohatších rodov Uhorského kráľovstva. Na území dnešného Slovenska mali Esterházyovci významné majetky najmä v Podunajskej nížine a na západnom Slovensku. Základným rodovým sídlom bola Galanta, kde postavili renesančný kaštieľ, neskôr prestavaný v neogotickom štýle. Ďalšie rozsiahle majetky vlastnili v Bratislave, Bernolákove, Tomášikove, Bytči, Zvolene, Strečne, Želiezovciach a v ďalších oblastiach. Rodina pôsobila ako štedrí mecenáši umenia a zastávala najvyššie úrady Uhorského kráľovstva vrátane postu palatína. Dedičstvo rodiny žije dodnes prostredníctvom rodinných zbierok, archívov a aktivít súčasných potomkov.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Mikuláš (Miklós) Esterházy (1583 – 1645) – zakladateľ moci a nesmierneho bohatstva rodu. Získal hrad Fraknó (Forchtenstein), bol krajinským palatínom a oddaným spojencom Habsburgovcov.

Pavol (Pál) I. Esterházy (1635 – 1713) – prvé knieža Svätej rímskej ríše z tohto rodu, palatín Uhorska, básnik a hudobný skladateľ (autor diela Harmonia Caelestis).

Imrich (Imre) Esterházy (1687 – 1745) – ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas, ktorý korunoval Máriu Teréziu za uhorskú kráľovnú.

Mikuláš (Miklós) II. Esterházy (1765 – 1833) – mecenáš umenia a zberateľ. V roku 1809 mu Napoleon ponúkol uhorskú kráľovskú korunu a samostatné Uhorské kráľovstvo, čo však odmietol z lojality k Habsburgovcom.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Neogotický kaštieľ v Galante – symbol pôvodu rodu a reprezentatívne sídlo, ktoré dodnes dominuje mestu.

Kaštieľ v Bernolákove (Čeklís) – impozantný barokový areál, ktorý patril k najvýznamnejším šľachtickým rezidenciám v okolí Bratislavy.

Kaštieľ v Tomášikove (Talóš) – rodové sídlo Esterházyovcov na Žitnom ostrove, ktoré patrilo k ich majetkom na území dnešného Slovenska.

Kaštieľ v Želiezovciach – letné sídlo, ktoré sa preslávilo pobytom hudobného skladateľa Franza Schuberta.

Esterházyho paláce v Bratislave – reprezentatívne mestské paláce, v ktorých sa dnes nachádzajú byty alebo rôzne inštitúcie.

Esterházy

The Esterházy family of Galanta belongs to the oldest and most prominent Hungarian families, documented since the 12th century. The oldest historically confirmed ancestor was Mokud, magister comes de genere Salamon (1186), who served as castle ispán in Bratislava County. When Benedikt de Esterháza acquired the Galanta domain through marriage in 1421, the family began using the surname Esterházy. Their coat of arms accompanied the family during its rise to magnate status, eventually becoming one of the wealthiest families in the Kingdom of Hungary. On the territory of present-day Slovakia, the Esterházys owned significant estates, particularly in the Danube Lowland and western Slovakia. The foundational family seat was Galanta, where they built a Renaissance manor house, later rebuilt in Neo-Gothic style. They also owned extensive properties in Bratislava, Bernolákovo, Tomášikovo, Bytča, Zvolen, Strečno, Želiezovce, and other areas. The family acted as generous patrons of the arts and held the highest offices in the Kingdom of Hungary, including the position of Palatine. The family’s legacy lives on today through its collections, archives, and the activities of its present-day descendants.

Most famous representatives connected with Slovakia

Miklós Esterházy (1583–1645) – founder of the family’s power and immense wealth. He acquired Forchtenstein Castle, served as Palatine of Hungary, and was a devoted ally of the Habsburgs.

Pál I. Esterházy (1635–1713) – the first Prince of the Holy Roman Empire from this family, Palatine of Hungary, poet and composer (author of Harmonia Caelestis).

Imre Esterházy (1687–1745) – Archbishop of Esztergom and Primate of Hungary, who crowned Maria Theresa as Queen of Hungary.

Miklós II Esterházy (1765–1833) – a major patron of the arts and collector. In 1809, Napoleon offered him the Hungarian royal crown and an independent Kingdom of Hungary, which he refused out of loyalty to the Habsburgs.

Most famous seats in Slovakia

Neo-Gothic manor house in Galanta – the symbol of the family’s origins and its representative seat, which still dominates the town today.

Manor house in Bernolákovo (Cseklész) – an imposing Baroque complex that was one of the most important noble residences near Bratislava.

Manor house in Tomášikovo (Tallós) – a family seat of the Esterházys on Žitný ostrov (Great Rye Island) and one of their significant properties in present-day Slovakia.

Manor house in Želiezovce – a summer residence famous for the stay of composer Franz Schubert.

Esterházy Palaces in Bratislava – representative city palaces that today house apartments or various institutions.

Erb rodu Esterházy – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb grófskej rodiny Esterházyovcov z Galanty a Frakna, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1626.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the count family Esterházy of Galanta and Frakno, painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1626.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

10

Forgách

Forgách

Forgách

Rod Forgáchovcov (Forgáč) z Jelenca (Gýmeš) a Haliča (Gács) patrí k starým šľachtickým rodinám Uhorského kráľovstva s koreňmi siahajúcimi do 13. storočia. Erb s mladou pannou (v heraldike symbol čistoty a nevinnosti) sprevádzal rodinu pri získavaní rozsiahlych majetkov a vysokých úradov, najmä počas protiosmanských bojov. Na území dnešného Slovenska mali Forgáchovci svoje hlavné majetky v Nitrianskej a Novohradskej stolici. Základným rodovým sídlom bol hrad Jelenec (Gýmeš), kde vybudovali pevné stredisko svojej moci. Ďalším významným majetkom bol hrad a panstvo Halič (Gács) pri Lučenci, ktoré Žigmund Forgách prestaval na reprezentatívne sídlo. Rodina vlastnila aj časti panstiev v okolí Tovarník, Komjatíc, Čachtíc a ďalších oblastí západného a stredného Slovenska. Forgáchovci tu pôsobili ako vplyvní pozemkoví vlastníci, župani a obrancovia krajiny až do konca 19. storočia.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Žigmund (Zsigmond) Forgách (1559 – 1621) – krajinský palatín a hlavný spišský župan, jeden z najvplyvnejších politikov svojej doby.

František (Ferenc) Forgách (1566 – 1615) – ostrihomský arcibiskup a kardinál, bol predstaviteľ rekatolizácie Uhorska.

Adam (Ádám) Forgách (1601 – 1681) – krajinský sudca a generál, známy najmä ako obranca novozámockej pevnosti v bojoch proti Osmanom.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Hrad Jelenec (Gýmeš) – rodové sídlo pri Nitre, ktoré rod vlastnila takmer nepretržite od 13. storočia až do roku 1848.

Zámok v Haliči – pôvodne hrad, ktorý Forgáchovci prestavali na jeden z najkrajších barokovo-klasicistických zámkov na Slovensku.

Kaštieľ v Tovarníkoch – reprezentatívne sídlo pri Topoľčanoch, ktoré slúžilo ako dôležité centrum hospodárskej správy.

Forgáchov palác v Košiciach – výrazná budova na Hlavnej ulici, v ktorej dnes sídli Štátna vedecká knižnica.

Forgách

The Forgách family of Jelenec (Ghymes) and Halič (Gács) belongs to the oldest noble families of the Kingdom of Hungary, with roots dating back to the 13th century. Coat of arms featuring a young maiden (a heraldic symbol of purity and innocence) accompanied the family as it acquired extensive estates and high offices, especially during the wars against the Ottomans. On the territory of present-day Slovakia, the Forgáchs had their main estates in Nitra and Novohrad counties. The foundational family seat was Jelenec (Ghymes) Castle, where they built a strong center of their power. Another important property was Halič (Gács) Castle and domain near Lučenec, which was converted into a representative residence mainly by Zsigmond Forgách. The family also owned parts of domains around Tovarníky, Komjatice, Čachtice, and other areas of western and central Slovakia. The Forgáchs acted here as influential landowners, ispáns, and defenders of the country until the end of the 19th century.

Most famous representatives connected with Slovakia

Zsigmond Forgách (1559–1621) – Palatine of the Kingdom and chief ispán of Spiš County, one of the most influential politicians of his time.

Ferenc Forgách (1566–1615) – Archbishop of Esztergom and Cardinal, an important figure in the re-Catholicization of Hungary.

Ádám Forgách (1601–1681) – royal judge and general, best known as the defender of the Nové Zámky fortress in battles against the Ottomans.

Most famous seats in Slovakia

Jelenec Castle (Gímes Castle) – the ancestral seat near Nitra, owned by the family almost continuously from the 13th century until 1848.

Halič Castle – originally a fortress that the Forgáchs rebuilt into one of the most beautiful Baroque-Classical castles in Slovakia.

Manor house in Tovarníky – a representative residence near Topoľčany that served as an important center of economic administration.

Forgách Palace in Košice – a prominent building on Hlavná Street, which today houses the State Scientific Library.

Erb rodu Forgách – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb grófskej rodiny Forgáchovcov z Jelenca (Ghymes) a Haliča, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1675.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the count family Forgách of Jelenec (Ghymes) and Halič (Gács), painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1675.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

11

Illésházy

Illésházy

Illésházy

Rod Illésházyovcov (Iléšházi) z Eliášoviec (Illésháza) patrí k významným uhorským rodinám, ktoré sa v 16. storočí rýchlo vypracovali medzi magnátov. Svoj pôvod odvodzujú od osady Eliášovce (Illésháza), dnes súčasti obce Nový Život. Na území dnešného Slovenska mali Illésházyovci rozsiahle majetky najmä v Trenčianskej, Liptovskej a Oravskej stolici. Získali viaceré hrady a panstvá vrátane Trenčianskeho hradu, Lietavy, Bytče a častí Oravy. Ich hlavným rezidenčným sídlom sa neskôr stala Dubnica nad Váhom, kde postavili rozsiahly barokový kaštieľ. Rod tu pôsobil ako vplyvný pozemkový vlastník a zastával vysoké úrady; jeho príslušníci boli dedičnými županmi Trenčianskej a Liptovskej stolice. Mužská línia rodu vymrela v roku 1838.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Štefan (István) Illésházy (1541 – 1609) – prvý magnát z rodu, uhorský palatín a diplomat, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri uzatváraní Viedenského mieru a stal sa prvým protestantským palatínom Uhorska.

Gašpar (Gáspár) Illésházy (1593 – 1648) – synovec palatína Štefana, liptovský a trenčiansky župan, známy podporovateľ kultúry a školstva.

Štefan (István) Illésházy (1762 – 1838) – posledný mužský člen rodu, významný osvietenský vzdelanec, mecenáš a zakladajúci člen Maďarskej akadémie vied.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Trenčiansky hrad – rod získal hrad do dedičného vlastníctva v roku 1600 a vlastnil ho až do roku 1835.

Kaštieľ v Dubnici nad Váhom – reprezentatívne rodové sídlo s rozsiahlou knižnicou a parkom, ktoré bolo centrom správy rodových majetkov v neskoršom období.

Hrad Lietava – jedna z kľúčových pevností rodu, ktorú vlastnili a udržiavali v 16. a 17. storočí.

Kaštieľ v Rohovciach – pôvodne renesančné sídlo na Žitnom ostrove, ktoré rodina využívala ako jednu zo svojich rezidencií.

Illésházy

The Illésházy family of Eliášovce (Illésháza) belongs to the prominent Hungarian families that rapidly rose to the rank of magnates in the 16th century. They trace their origins to the settlement of Eliášovce (Illésháza), today part of the village of Nový Život. On the territory of present-day Slovakia, the Illésházys owned extensive estates, particularly in Trenčín, Liptov, and Orava counties. They acquired several castles and domains, including Trenčín Castle, Lietava, Bytča, and parts of the Orava region. Their main residential seat later became Dubnica nad Váhom, where they built a large Baroque manor house. The family acted here as a powerful landowner and held high offices; its members served as hereditary ispáns (counts) of Trenčín and Liptov counties. The male line of the family died out in 1838.

Most famous representatives connected with Slovakia

István Illésházy (1541–1609) – the first magnate of the family, Palatine of Hungary and diplomat who played a key role in concluding the Peace of Vienna and became the first Protestant Palatine of Hungary.

Gáspár Illésházy (1593–1648) – nephew of Palatine István, ispán of Liptov and Trenčín counties, known as a supporter of culture and education.

István Illésházy (1762–1838) – the last male member of the family, a prominent Enlightenment scholar, patron of the arts, and founding member of the Hungarian Academy of Sciences.

Most famous seats in Slovakia

Trenčín Castle – the family acquired the castle as hereditary property in 1600 and owned it until 1835.

Manor house in Dubnica nad Váhom – the family’s representative residence with an extensive library and park, which served as the administrative center of the family estates in the later period.

Lietava Castle – one of the family’s key fortresses, which they owned and maintained in the 16th and 17th centuries.

Manor house in Rohovce – originally a Renaissance residence on Žitný ostrov (Great Rye Island), used by the family as one of its residences.

Erb rodu Illésházy – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb grófskej rodiny Illésházyovcov z Eliášoviec, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1649.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the count family Illésházy of Illésháza (Eliášovce), painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1649.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

12

Nyáry

Nyáry

Nyáry

Rod Nyáryovcov (Nyári) z Bedegu a Branča patrí k starým uhorským šľachtickým rodinám, ktorých korene siahajú do 14. storočia. Pôvodne pochádzali z Tolnianskej stolice (obce Nyár a Bedeg), odkiaľ získali svoje predikáty. Erb rodu symbolizuje ich bojovnícku tradíciu a vernosť uhorskej korune počas osmanských bojov. Na území dnešného Slovenska mali Nyáryovci významné majetky najmä v Nitrianskej stolici, kde vlastnili panstvo Branč (Berencs) a ďalšie majetky v okolí Senice a Šurian. Najvýznamnejšou osobnosťou raného obdobia bol barón František (Ferenc) Nyáry, ktorý bol v roku 1535 povýšený do barónskeho stavu za statočnosť v bojoch proti Osmanom a získal hrad Branč. Rod sa výrazne presadil v 16. a 17. storočí ako významní velitelia v protiosmanských vojnách. Kľúčovou postavou bol Štefan (István) Nyáry, ktorého v roku 1632 povýšil cisár Ferdinand II. do grófskeho stavu. Nyáryovci zastávali vysoké vojenské, županské a dvorské funkcie a mali úzke príbuzenské väzby s poprednými uhorskými rodinami (napr. Thurzovci a Esterházyovci).

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

František (Ferenc) Nyáry († 1551) – legendárny bojovník proti Osmanom, hlavný kapitán vojska, ktorý získal pre rod hrad Branč.

Pavol (Pál) Nyáry (1550 – 1607) – egerský kapitán a diplomat, otec Kristíny Nyáryovej.

Štefan (István) Nyáry (1585 – 1643) – hornouhorský hlavný kapitán a gróf, významný vojenský veliteľ 17. storočia.

Kristína Nyáryová (1604 – 1641) – vzdelaná šľachtičná, ktorej sobáše prepojili Nyáryovcov s najmocnejšími rodmi (Thurzovci a Esterházyovci); bola matkou palatína a kniežaťa Pavla Esterházyho.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Hrad Branč – hlavná rodová pevnosť na západnom Slovensku (pri obci Podbranč), ktorú Nyáryovci vlastnili a obývali od 16. storočia.

Kaštieľ v Sobotišti – reprezentatívne sídlo v podhradí Branča, kde si rodina vybudovala pohodlnejšie bývanie.

Kaštieľ v Senici – barokový kaštieľ (dnes sídlo Záhorskej galérie), ktorý bol jedným z významných majetkov rodiny v regióne Záhoria.

Sučany – obec, v ktorej rodina vlastnila majetky a pôsobila ako donátor miestnych cirkevných a spoločenských aktivít.

Nyáry

The Nyáry family of Bedeg and Branč belongs to the old Hungarian noble families, with roots dating back to the 14th century. They originally came from Tolna County (the villages of Nyár and Bedeg), from where they derived their predicates. The family’s coat of arms symbolizes their warrior tradition and loyalty to the Hungarian Crown during the wars against the Ottomans. On the territory of present-day Slovakia, the Nyárys owned significant estates, especially in Nitra County, where they held the domain of Branč (Berencs) and other properties around Senica and Šurany. The most important figure of the early period was Baron Ferenc Nyáry, who was elevated to the baronial rank in 1535 for his bravery in battles against the Ottomans and acquired Branč Castle. The family rose to prominence in the 16th and 17th centuries as important commanders in the anti-Ottoman wars. A key figure was István Nyáry, whom Emperor Ferdinand II elevated to the rank of count in 1632. The Nyárys held high military, county, and court offices and had close family ties with leading Hungarian noble houses (e.g., the Thurzós and Esterházys).

Most famous representatives connected with Slovakia

Ferenc Nyáry († 1551) – legendary fighter against the Ottomans, chief army captain, who acquired Branč Castle for the family.

Pál Nyáry (1550–1607) – captain of Eger and prominent diplomat, father of Kristína Nyáry.

István Nyáry (1585–1643) – chief captain of Upper Hungary and count, an important military commander of the 17th century.

Kristina Nyáry (1604–1641) – educated noblewoman whose marriages connected the Nyárys with the most powerful families (Thurzó and Esterházy); she was the mother of Palatine and Prince Pál Esterházy.

Most famous seats in Slovakia

Branč Castle – the family’s main fortress in western Slovakia (near the village of Podbranč), owned and inhabited by the Nyárys from the 16th century.

Manor house in Sobotište – a representative residence in the castle grounds of Branč, where the family built more comfortable living quarters.

Manor house in Senica – a Baroque manor house (today the seat of the Záhorie Gallery), which was one of the family’s important properties in the Záhorie region.

Sučany – a village where the family owned estates and acted as a significant donor to local church and community activities.

Erb rodu Nyáry – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb grófskej rodiny Nyáryovcov z Bedegu a Branča, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1723.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the count family Nyáry of Bedeg and Branč, painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1723.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

13

Ocskay

Ocskay

Ocskay

Rod Ocskayovcov (Očkaj) z Očka a Dolných Dubovian patrí medzi najstaršie šľachtické rody Nitrianskej stolice. Jeho korene siahajú až do 13. storočia a meno rodu je odvodené od obce Očko (Ocskó), ktorú rodina vlastnila po celé stáročia. Erb s kráčajúcim medveďom symbolizuje silu, odvahu a starobylosť rodu, ktorý sa aktívne podieľal na obrane Uhorska proti Osmanom a neskôr aj na kuruckých povstaniach. Na území dnešného Slovenska vlastnili Ocskayovci rozsiahle majetky predovšetkým v Nitrianskej a Bratislavskej stolici, najmä v obciach Očko, Dolné Dubovany (Alsó-Dubován), Horné Dubovany a v ďalších sídlach považského regiónu. Príslušníci rodu zastávali významné funkcie podžupanov, súdnych prísediacich i vojenských veliteľov. Najvýznamnejšou osobnosťou rodu bol Ladislav Ocskay (1680 – 1710), známy kurucký brigadér. Aj v neskorších obdobiach dal rod krajine viaceré významné osobnosti, najmä vojenských dôstojníkov a cirkevných hodnostárov, pričom niektoré jeho vetvy získali v 18. a 19. storočí grófsky titul. Ocskayovci zanechali výraznú stopu v dejinách západného Slovenska ako typickí predstavitelia strednej šľachty s bohatou vojenskou tradíciou.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Ladislav (László) Ocskay (1680 – 1710) – slávny kurucký brigadér a obávaný jazdecký veliteľ počas povstania Františka II. Rákociho, prezývaný „Rákociho blesk“. V roku 1710 bol popravený v Nových Zámkoch.

Anton (Antal) Ocskay (18. storočie) – podžupan Nitrianskej stolice, ktorý sa zaslúžil o obnovu a rozvoj rodových majetkov po skončení stavovských povstaní.

Rudolf (Rudolph) Ocskay (1814 – 1904) – nitriansky župan, poslanec Uhorského snemu a mecén, patriaci k osobnostiam spoločenského a verejného života 19. storočia.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Očko – rodová obec (dnes súčasť obce Očkov v okrese Nové Mesto nad Váhom), kde stála rodová kúria a odkiaľ rod pochádzal.

Kaštieľ v Dolných Dubovanoch – reprezentatívne barokové sídlo, ktoré patrilo k hlavným majetkovým centrám rodu v Trnavskom kraji.

Kaštieľ v Dubovanoch – renesančno-baroková stavba slúžiaca ako sídlo vedľajších vetiev rodu.

Kaštieľ v Borovciach – menšie šľachtické sídlo v blízkosti Piešťan, ktoré rodina vlastnila a obývala v 18. a 19. storočí.

Ocskay

The Ocskay family of Očko and Dolné Dubovany belongs among the oldest noble families of Nitra County. Their roots date back to the 13th century, and the family name is derived from the village of Očko (Ocskó), which they owned for centuries. The coat of arms with a walking bear symbolizes strength, courage, and the ancient origins of the family, which actively participated in the defense of Hungary against the Ottomans and later in the Kuruc uprisings. On the territory of present-day Slovakia, the Ocskays owned extensive estates, primarily in Nitra County and Bratislava County, especially in the villages of Očko, Dolné Dubovany (Alsó-Dubován), Horné Dubovany, and other settlements in the Považie region. Members of the family held important positions as deputy ispáns, court jurors, and military commanders. The most prominent figure of the family was László Ocskay (1680–1710), a famous Kuruc brigadier. Even in later periods, the family produced several notable personalities, especially military officers and church dignitaries, with some branches receiving the title of count in the 18th and 19th centuries. The Ocskays left a significant mark on the history of western Slovakia as typical representatives of the middle nobility with a rich military tradition.

Most famous representatives connected with Slovakia

László Ocskay (1680–1710) – the famous Kuruc brigadier and feared cavalry commander during the uprising of Francis II Rákóczi, nicknamed “Rákóczi’s Lightning”. He was executed in Nové Zámky in 1710.

Antal Ocskay (18th century) – an important deputy ispán of Nitra County who contributed to the restoration and development of the family estates after the end of the estate uprisings.

Rudolph Ocskay (1814–1904) – ispán of Nitra County, member of the Hungarian Diet and patron, who was one of the prominent figures of social and public life in the 19th century.

Most famous seats in Slovakia

Očko – the ancestral village (today part of the municipality of Očkov in the Nové Mesto nad Váhom district), where the family manor house stood and from which the family took its name.

Manor house in Dolné Dubovany – a representative Baroque residence that was one of the main estate centers of the family in the Trnava region.

Manor house in Dubovany – a Renaissance-Baroque building that served as the seat of the family’s side branches.

Manor house in Borovce – a smaller noble residence near Piešťany that the family owned and inhabited in the 18th and 19th centuries.

Erb rodu Ocskay – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb barónskej rodiny Ocskayovcov z Očka a Dolných Dubovian, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1807.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

The coat of arms of the baronial Ocskay family from Očko and Dolné Dubovany, painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1807.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

14

Pálffy

Pálffy

Pálffy

Rod Pálffyovcov (Pálfi) z Erdődu sa v 16. storočí z nižšej šľachty postupne vypracoval medzi najvýznamnejšie rody Uhorska, najmä vďaka výhodným sobášom (predovšetkým s rodinou Erdődyovcov) a verným službám habsburským panovníkom. Ich erb s jeleňom nad zlomeným kolesom sprevádzal rod pri jeho pozoruhodnom vzostupe k jednému z najbohatších a najvplyvnejších šľachtických rodov krajiny. Na území dnešného Slovenska vlastnili Pálffyovci rozsiahle majetky predovšetkým na Záhorí, v Malých Karpatoch a na Ponitrí. Medzi ich najvýznamnejšie sídla a majetkové centrá patrili Bojnice, Červený Kameň, Budmerice, Malacky, Stupava, Pajštún, Pezinok a Svätý Jur. Mimoriadne významné postavenie mali aj v Bratislave, kde zastávali úrad dedičných bratislavských županov a kapitánov Bratislavského hradu. Príslušníci rodu pôsobili ako veľkí pozemkoví vlastníci, župani, palatíni a štedrí mecenáši umenia, kultúry a barokovej architektúry. Pálffyovci patrili k najvernejším oporám habsburského trónu a svoje majetky na Slovensku vlastnili až do roku 1945.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Mikuláš (Miklós) Pálffy (1552 – 1600) – legendárny „rábsky hrdina“, vojenský veliteľ a bojovník proti Osmanom, ktorý svojimi úspechmi položil základy moci a bohatstva rodu.

Pavol (Pál) Pálffy (1592 – 1653) – uhorský palatín, predseda Uhorskej komory a rytier Rádu zlatého rúna, ktorý významne upevnil postavenie rodu na cisárskom dvore vo Viedni.

Ján František (János Ferenc) Pálffy (1829 – 1908) – posledný majiteľ Bojnického zámku, významný zberateľ umenia a cestovateľ, ktorý dal zámok prestavať podľa vzoru romantických francúzskych zámkov v údolí Loiry.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Bojnický zámok – jedno z najreprezentatívnejších sídel rodu, ktoré Ján František Pálffy na konci 19. storočia prestaval do dnešnej romantickej podoby.

Hrad Červený Kameň – významná rodová rezidencia, ktorú Pálffyovci vlastnili od roku 1588 až do roku 1945. Vytvorili tu unikátne historické interiéry a vybudovali cennú knižnicu.

Kaštieľ v Malackách – reprezentačné barokové sídlo s rozsiahlym parkom, ktoré bolo centrom správy stupavsko- malackého panstva.

Kaštieľ v Budmericiach – romantické šľachtické sídlo vybudované v 19. storočí grófom Jánom Pálffym.

Pálffyho paláce v Bratislave – rodina vlastnila v meste niekoľko palácov (na Ventúrskej, Panskej a Zámockej ulici), ktoré patrili k centrám spoločenského a kultúrneho života uhorskej aristokracie.

Pálffy

The Pálffy family of Erdőd rose in the 16th century from the lower nobility to become one of the most prominent families in Hungary. This was achieved especially through advantageous marriages (particularly with the Erdődy family) and loyal service to the Habsburg rulers. Their coat of arms with a stag above a broken wheel accompanied the family during its remarkable ascent to become one of the richest and most influential noble houses in the country. On the territory of present-day Slovakia, the Pálffys owned extensive estates, particularly in Záhorie, the Little Carpathians, and the Nitra region. Among their most important seats and estate centers were Bojnice, Červený Kameň, Budmerice, Malacky, Stupava, Pajštún, Pezinok, and Svätý Jur. They also held an exceptionally important position in Bratislava, where they held the hereditary offices of ispán (count) of Bratislava County and captain of Bratislava Castle. Members of the family acted as major landowners, ispáns, palatines, and generous patrons of art, culture, and Baroque architecture. The Pálffys were among the most loyal supporters of the Habsburg throne and owned their Slovak estates until 1945.

Most famous representatives connected with Slovakia

Miklós Pálffy (1552–1600) – the legendary “hero of Győr”, military commander and prominent fighter against the Ottomans, whose successes laid the foundations of the family’s power and wealth.

Pál Pálffy (1592–1653) – Palatine of Hungary, president of the Hungarian Chamber and Knight of the Order of the Golden Fleece, who significantly strengthened the family’s position at the imperial court in Vienna.

János Ferenc Pálffy (1829–1908) – the last owner of Bojnice Castle, an important art collector and traveler who had the castle rebuilt in the style of romantic French châteaux of the Loire Valley.

Most famous seats in Slovakia

Bojnice Castle – one of the family’s most representative residences, which Ján František Pálffy rebuilt in the late 19th century into its current romantic form.

Červený Kameň Castle – an important family residence owned by the Pálffys from 1588 until 1945. They created unique historic interiors here and built up a valuable library.

Manor house in Malacky – a representative Baroque residence with a large park that served as the administrative center of the Stupava-Malacky domain.

Manor house in Budmerice – a romantic noble residence built in the 19th century by Count Ján Pálffy.

Pálffy Palaces in Bratislava – the family owned several important palaces in the city (on Ventúrska, Panská, and Zámocká Streets), which were among the centers of social and cultural life of the Hungarian aristocracy.

Erb rodu Pálffy – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb grófskej rodiny Pálffyovcov z Erdődu, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1598.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the count family Pálffy of Erdőd, painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1598.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

15

Palugyay

Palugyay

Palugyay

Rod Palugyayovcov (Paluďai) z Malej Palúdzky (Kispalugya) a Bodíc (Bodafalva) patrí k starým uhorským šľachtickým rodom, ktorých pôvod siaha do 13. storočia. Ich erb s orlom a hviezdou sprevádzal rodinu pri nadobúdaní majetkov a postupnom zvyšovaní spoločenského postavenia. Na území dnešného Slovenska mali Palugyayovci svoje rodové majetky predovšetkým v Liptovskej stolici, pričom neskôr sa ich pôsobenie rozšírilo aj do Bratislavy a ďalších regiónov krajiny. Príslušníci rodu patrili spočiatku k strednej, neskôr k vyššej šľachte a zastávali významné funkcie v župnej správe, súdnictve, cirkevnej správe i vojenstve. V 19. storočí sa bratislavská vetva rodu preslávila vinohradníctvom a výrobou kvalitných vín pod značkou „Château Palugyay“, ktoré získavali medzinárodné ocenenia a dodávali sa aj na cisársky dvor vo Viedni. Rod sa tak významne zapísal do hospodárskych a kultúrnych dejín Slovenska.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Imrich (Imre) Palugyay (1780 – 1858) – nitriansky a košický biskup, významný cirkevný hodnostár, osvietenský vzdelanec a dobrodinec pochádzajúci z liptovskej vetvy rodu.

Jakub (Jakab) Palugyay („Papá Palugyay“) – zakladateľ rodinného vinárskeho a hotelierskeho podniku v Bratislave, ktorý sa v 19. storočí stal jedným z najvýznamnejších producentov vína v Uhorsku.

František (Ferenc) a Jozef (József) Palugyay – synovia Jakuba Palugyaya, ktorí úspešne rozvíjali rodinné podnikanie. František sa venoval výrobe vína, Jozef obchodu a exportu. Ich produkty získavali početné medzinárodné ocenenia.

Zoltán Palugyay (1898 – 1935) – slovenský maliar, grafik a spisovateľ, predstaviteľ moderného umenia a jeden zo zakladateľov slovenskej výtvarnej moderny.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Palugyayov palác na Pražskej ulici v Bratislave – najreprezentatívnejšie mestské sídlo rodiny, známe aj ako Château Palugyay, vybudované v rokoch 1872 – 1879 v neorenesančnom štýle.

Palugyayov palác na Hlavnom námestí v Bratislave – významný mestský palác spojený s obchodnými a podnikateľskými aktivitami rodiny v centre historického Prešporka.

Rodová kúria v Bodiciach – jedno z pôvodných zemianskych sídel rodu v liptovskom regióne, späté s najstaršími dejinami Palugyayovcov.

Malá Palúdzka pri Liptovskom Mikuláši – pôvodné rodové sídlo, od ktorého rod odvodzoval svoje meno a kde sa nachádzali najstaršie majetky rodiny vrátane rodinnej hrobky.

Palugyay

The Palugyay family of Malá Palúdzka (Kispalugya) and Bodice (Bodafalva) belongs to the old Hungarian noble families, with origins dating back to the 13th century. Their coat of arms featuring an eagle and a star accompanied the family as it acquired estates and gradually rose in social status. On the territory of present-day Slovakia, the Palugyays had their ancestral estates primarily in Liptov County, with their influence later extending to Bratislava and other regions of the country. Members of the family initially belonged to the middle nobility and later to the higher nobility. They held important positions in county administration, the judiciary, church governance, and the military. In the 19th century, the Bratislava branch of the family became famous for viticulture and the production of high-quality wines under the brand “Château Palugyay”, which received international awards and were also supplied to the imperial court in Vienna. The family thus made a significant mark on the economic and cultural history of Slovakia.

Most famous representatives connected with Slovakia

Imre Palugyay (1780–1858) – Bishop of Nitra and Košice, a prominent church dignitary, Enlightenment scholar and benefactor from the Liptov branch of the family.

Jakab Palugyay (“Papá Palugyay”) – founder of the family’s wine-making and hotel business in Bratislava, which became one of the most important wine producers in Hungary in the 19th century.

Ferenc and József Palugyay – sons of Jakab Palugyay, who successfully developed the family business. Ferenc focused on wine production, while József handled trade and export. Their products received numerous international awards.

Zoltán Palugyay (1898–1935) – prominent Slovak painter, graphic artist and writer, a representative of modern art and one of the founders of Slovak fine art modernism.

Most famous seats in Slovakia

Palugyay Palace on Pražská Street in Bratislava – the family’s most representative urban residence, also known as Château Palugyay, built between 1872 and 1879 in Neo- Renaissance style.

Palugyay Palace on Hlavné námestie in Bratislava – an important city palace connected with the family’s commercial and business activities in the center of historic Pressburg (Prešporok).

Ancestral manor house in Bodice – one of the original gentry seats of the family in the Liptov region, linked to the earliest history of the Palugyays.

Malá Palúdzka near Liptovský Mikuláš – the original family seat from which the family derived its name and where the oldest family properties were located, including the family tomb.

Erb rodu Palugyay – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb šľachtickej rodiny Palugyayovcov z Malej Palúdzky a Bodíc, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1476.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the noble family Palugyay of Malá Palúdzka (Kispalugya), painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1476.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

16

Révay

Révay

Révay

Rod Révayovcov (Révai) zo Sklabine a Blatnice patrí k najvýznamnejším šľachtickým rodom. Mimoriadne výrazne sa uplatnil najmä v Turčianskej stolici, kde po stáročia patrila k vedúcim aristokratickým rodinám. Ich erb s vlkom vyrastajúcim z koruny sprevádzal rod pri získavaní rozsiahlych majetkov a najvyšších úradov v Uhorskom kráľovstve. Na území dnešného Slovenska vlastnili Révayovci rozsiahle rodové majetky predovšetkým v Turci, kde od roku 1532 zastávali dedičný úrad hlavného župana Turčianskej stolice. Základnými opornými bodmi ich moci boli hrady a panstvá Sklabiňa a Blatnica. Významným centrom rodu sa neskôr stali aj Mošovce, kde vybudovali reprezentatívny rokokovo-klasicistický kaštieľ s rozsiahlym parkom, a Turčianska Štiavnička, preslávená vzácnym skleníkom a botanickou záhradou. Príslušníci rodu pôsobili ako veľkí pozemkoví vlastníci, župani, vojenskí velitelia a štedrí podporovatelia cirkvi, vzdelanosti a kultúry. Révayovci patrili k najvzdelanejším aristokratickým rodinám v Uhorsku a svoje turčianske majetky spravovali až do prvej polovice 20. storočia.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

František (Ferenc) Révay (1489 – 1553) – zakladateľ moci rodu v Turci, verný spojenec cisára a kráľa Ferdinanda I. Habsburského, ktorý získal pre rod hrady Sklabiňa a Blatnica.

Peter (Péter) Révay (1568 – 1622) – veľký humanista, strážca uhorskej Svätoštefanskej koruny, historik a autor diel o dejinách Uhorska.

Anton (Antal) Révay (1718 – 1783) – rožňavský a neskôr nitriansky biskup, významný cirkevný hodnostár, osvietenský vzdelanec a mecén.

František (Ferenc) Révay (1835 – 1894) – predstaviteľ mošovskej vetvy rodu, známy svojou verejnou činnosťou a starostlivosťou o zachovanie rodového dedičstva.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Hrad Sklabiňa – hlavné sídlo Turčianskej stolice a rodová pevnosť, v ktorej areáli si Révayovci neskôr vybudovali pohodlnejšie renesančné sídlo.

Kaštieľ v Mošovciach – monumentálne barokovo- klasicistické sídlo obklopené rozsiahlym anglickým parkom, patriace k najvýznamnejším šľachtickým rezidenciám v Turci.

Kaštieľ v Turčianskej Štiavničke – obľúbené rodové sídlo známe svojím arborétom, oranžériou a bohatými zbierkami.

Hrad Blatnica – strategická pevnosť v Turci, ktorá bola po stáročia súčasťou rodových majetkov Révayovcov a tvorila pilier ich hospodárskej a politickej moci.

Révay

The Révay family of Sklabiňa and Blatnica belongs to the most significant noble families. The family particularly distinguished itself in Turiec County, where it ranked among the leading aristocratic families for centuries. Their coat of arms featuring a wolf rising from a crown accompanied the family as it acquired extensive estates and the highest offices in the Kingdom of Hungary. On the territory of present-day Slovakia, the Révays owned vast family properties, especially in Turiec, where from 1532 they held the hereditary office of chief ispán (count) of Turiec County. The main pillars of their power were the castles and domains of Sklabiňa and Blatnica. Later, Mošovce also became an important family center, where they built a representative Rococo-Classical manor house with a large park. Turčianska Štiavnička became famous for its rare greenhouse and botanical garden. Members of the family acted as major landowners, ispáns, military commanders, and generous supporters of the church, education, and culture. The Révays were among the most educated aristocratic families in Hungary and managed their Turiec estates until the first half of the 20th century.

Most famous representatives connected with Slovakia

Ferenc Révay (1489–1553) – founder of the family’s power in Turiec, loyal ally of Emperor and King Ferdinand I of Habsburg, who acquired the castles of Sklabiňa and Blatnica for the family.

Péter Révay (1568–1622) – prominent humanist, guardian of the Hungarian Holy Crown, historian and author of works on the history of Hungary.

Antal Révay (1718–1783) – Bishop of Rožňava and later of Nitra, an important church dignitary, Enlightenment scholar and patron of the arts.

Ferenc Révay (1835–1894) – significant representative of the Mošovce branch of the family, known for his public activities and care for the preservation of the family heritage.

Most famous seats in Slovakia

Sklabiňa Castle – the main seat of Turiec County and the family’s fortress, within whose grounds the Révays later built a more comfortable Renaissance residence.

Manor house in Mošovce – a monumental Baroque-Classical residence surrounded by a large English landscape park, belonging to the most important noble residences in Turiec.

Manor house in Turčianska Štiavnička – a favored family seat renowned for its arboretum, orangery and rich collections.

Blatnica Castle – a strategic fortress in Turiec that was part of the family’s estates for centuries and formed an important pillar of their economic and political power.

Erb rodu Révay – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb grófskej rodiny Révayovcov zo Sklabiny a Blatnice, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1723.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the count family Révay of Sklabiňa and Blatnica, painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1723.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

17

Skarbala

Skarbala

Skarbala

Rod Skarbalaovcov (Škarbala) zo Sokoloviec (Szokolócz) patrí medzi staré zemianske rody Nitrianskej stolice. Písomné pramene ho spomínajú od roku 1574 a jeho pôvod je spätý s územím dnešného západného Slovenska. Erb s dvoma sokolmi symbolizuje starobylú šľachtickú tradíciu a vernosť rodovým hodnotám. Hlavným sídlom a zdrojom predikátu bola obec Sokolovce (Szokolócz) v dnešnom okrese Piešťany. V roku 1582 získal Ladislav Skarbala kráľovskú donáciu na Sokolovce, ktoré sa následne stali rodovým centrom. Rod vlastnil majetky predovšetkým v Nitrianskej stolici, okrem Sokoloviec aj v Ratnovciach, Horných Otrokovciach, Orvišti, Nežaticiach a Vozokanoch. Príslušníci rodu zastávali nižšie a stredné úrady v župnej správe, pôsobili ako slúžni, prísediaci či miestni úradníci a aktívne sa venovali hospodáreniu a verejnému životu regiónu. Skarbalovci predstavovali typický zemiansky rod juhozápadného Slovenska, ktorý si svoje spoločenské postavenie udržal počas niekoľkých storočí.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Ladislav (László) Skarbala (16. storočie) – zakladateľ majetkovej moci rodu v Sokolovciach, ktorý získal kráľovskú donáciu a položil základy ďalšieho rozvoja rodových majetkov.

Anton (Antal) Skarbala (19. storočie) – jeden z posledných písomne doložených predstaviteľov rodu, pôsobiaci v regionálnej správe Nitrianskej stolice.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Kaštieľ v Sokolovciach – pôvodne renesančné sídlo, ktoré bolo neskôr prestavané v barokovom štýle. Sokolovce predstavovali hlavné rodové centrum a najvýznamnejší majetok Skarbalovcov.

Kúria v Ratnovciach – menšie zemianske sídlo v blízkosti Piešťan, spojené s hospodárskou činnosťou a majetkami rodu.

Kúrie v Horných Otrokovciach – miestne šľachtické sídla, pri ktorých rodina vlastnila majetkové podiely a podieľala sa na správe okolitých pozemkov.

Skarbala

The Skarbala family of Sokolovce (Szokolócz) belongs among the old gentry families of Nitra County. Written sources mention them from 1574 onwards, and their origins are connected with the territory of present-day western Slovakia. The coat of arms with two falcons symbolizes ancient noble tradition and loyalty to family values. The main seat and source of their predicate was the village of Sokolovce (Szokolócz) in today’s Piešťany district. In 1582, Ladislav Skarbala received a royal donation for Sokolovce, which subsequently became the family’s center. The family owned estates primarily in Nitra County — besides Sokolovce also in Ratnovce, Horné Otrokovce, Orvište, Nežatice, and Vozokany. Members of the family held lower and middle offices in county administration, serving as sheriffs (slúžni), jurors, or local officials, and actively engaged in agriculture and public life in the region. The Skarbalas represented a typical gentry family of southwestern Slovakia that maintained its social position for several centuries.

Most famous representatives connected with Slovakia

László Skarbala (16th century) – founder of the family’s property power in Sokolovce, who obtained the royal donation and laid the foundations for the further development of the family estates.

Antal Skarbala (19th century) – one of the last documented representatives of the family, active in the regional administration of Nitra County.

Most famous seats in Slovakia

Manor house in Sokolovce – originally a Renaissance residence, later rebuilt in Baroque style. Sokolovce served as the family’s main center and the most important Skarbala property.

Manor house in Ratnovce – a smaller gentry seat near Piešťany, connected with the family’s economic activities and landholdings.

Manor houses in Horné Otrokovce – local noble residences where the family owned property shares and participated in the management of surrounding lands.

Erb rodu Skarbala – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb šľachtickej rodiny Skarbalovcov zo Sokoloviec, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1650.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the noble family Skarbala (Skarbala) of Sokolovce (Szokolócz), painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1650.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

18

Thurzó

Thurzó

Thurzó

Rod Thurzovcov (Turzo) z Betlanoviec (Bethlenfalva) patrí k najvýznamnejším rodom uhorských dejín. Jeho pôvod siaha do prostredia spišského meštianstva a nižšej šľachty. Erb so zlatým levom nad tromi ružami sprevádzal rod pri jeho mimoriadnom vzostupe, ktorý bol založený na celoeurópskom baníckom podnikaní, najmä na ťažbe a obchode s meďou v spolupráci s rodinou Fuggerovcov, ako aj na verných službách habsburským panovníkom. Na území dnešného Slovenska vlastnili Thurzovci v 16. a na začiatku 17. storočia rozsiahle majetky predovšetkým v severných a stredných oblastiach Uhorska. Príslušníci rodu zastávali významné verejné funkcie vrátane úradov dedičných županov Oravskej a Spišskej stolice. V období svojho najväčšieho rozkvetu patrili Thurzovci medzi najbohatšie a najvplyvnejšie magnátske rody strednej Európy. Mužská línia rodu vymrela v roku 1636.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Ján (János) Thurzo (1437 – 1508) – zakladateľ hospodárskej moci rodu, krakovský mešťan, obchodník a banský odborník, ktorý vytvoril základ neskoršieho Thurzovsko-fuggerovského mediarskeho podniku.

Stanislav (Szaniszló) Thurzo (1470 – 1540) – olomoucký biskup, humanista a veľký podporovateľ vzdelanosti a renesančnej kultúry.

Juraj (György) Thurzo (1567 – 1616) – uhorský palatín, humanistický vzdelanec, ochranca evanjelickej cirkvi a jedna z najvýznamnejších osobností politického života vtedajšieho Uhorska. Preslávil sa aj úlohou v procese s Alžbetou Báthoryovou.

Imrich (Imre) Thurzo (1598 – 1636) – posledný mužský predstaviteľ bytčianskej vetvy rodu, politik a vzdelanec obdobia stavovských povstaní.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Kaštieľ v Bytči – hlavná rezidencia Juraja Turzu, jedinečný renesančný komplex so slávnym Sobášnym palácom, ktorý patrí k najvýznamnejším pamiatkam renesančnej architektúry na Slovensku.

Oravský hrad – sídlo dedičných županov Oravskej stolice, ktoré Thurzovci významne prestavali a rozšírili do podoby reprezentatívnej šľachtickej rezidencie.

Thurzovský kaštieľ v Betlanovciach – rodové sídlo na Spiši, vybudované v roku 1564, považované za jeden z najstarších renesančných kaštieľov na Slovensku.

Lietavský hrad – mohutná pevnosť na Považí, ktorá tvorila významný strategický a správny bod rozsiahlych majetkov rodu.

Thurzo dom v Banskej Bystrici – reprezentatívna meštianska budova na námestí, úzko spojená s baníckym a obchodným podnikaním Thurzovcov a ich hospodárskym vzostupom.

Thurzó

The Thurzó family of Betlanovce (Bethlenfalva) belongs to the most significant families in Hungarian history. Their origins lie in the burgher and lower noble environment of Spiš. The coat of arms with a golden lion above three roses accompanied the family during its extraordinary rise, which was built on pan- European mining entrepreneurship – particularly the extraction and trade of copper in cooperation with the Fugger family – as well as on loyal service to the Habsburg rulers. In the territory of present-day Slovakia, the Thurzós owned extensive estates in the 16th and early 17th centuries, mainly in the northern and central regions of Upper Hungary. Members of the family held important public offices, including the hereditary positions of ispán (count) of the Orava and Spiš counties. At the peak of their power, the Thurzós ranked among the richest and most influential magnate families in Central Europe. The male line of the family died out in 1636.

Most famous representatives connected with Slovakia

János Thurzó (1437–1508) – founder of the family’s economic power, burgher of Kraków, merchant and mining expert who laid the foundations of the later Thurzó-Fugger copper enterprise.

Szaniszló Thurzó (1470–1540) – Bishop of Olomouc, humanist and significant patron of education and Renaissance culture.

György Thurzó (1567–1616) – Palatine of Hungary, humanist scholar, protector of the Evangelical Church and one of the most important figures in the political life of contemporary Hungary. He is also famous for his role in the trial of Elizabeth Báthory.

Imre Thurzó (1598–1636) – the last male representative of the Bytča branch of the family, a prominent politician and scholar of the period of the estate uprisings.

Most famous seats in Slovakia

Manor house in Bytča – the main residence of Juraj Thurzó, a unique Renaissance complex with the famous Wedding Palace, which ranks among the most important monuments of Renaissance architecture in Slovakia.

Orava Castle – seat of the hereditary ispáns of Orava County, which the Thurzós significantly rebuilt and expanded into a representative noble residence.

Thurzó Manor in Betlanovce – the family seat in Spiš, built in 1564, considered one of the oldest Renaissance manor houses in Slovakia.

Lietava Castle – a mighty fortress in Považie that formed an important strategic and administrative center of the family’s extensive estates.

Thurzó House in Banská Bystrica – a representative burgher building on the main square, closely connected with the Thurzós’ mining and commercial activities and their economic rise.

Erb rodu Thurzó – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb grófskej rodiny Thurzovcov z Betlanoviec, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1606.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the count family Thurzó of Betlanovce (Bethlenfalva), painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1606.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

19

Valovics

Valovics

Valovics

Rod Valovicsovcov (Valovič) z Kálnice (tiež Kálnickí- Valovicsovci) patrí k starým zemianskym rodinám Nitrianskej a Trenčianskej stolice. Ich korene siahajú do 16. storočia a sú neoddeliteľne späté s obcou Kálnica (historicky Rožňová Kálnica). Šľachtický status rodu potvrdil armáles udelený cisárom Rudolfom II. v roku 1592. Ich erb symbolizuje postavenie typickej strednej zemianskej vrstvy Uhorského kráľovstva, ktorá tvorila chrbticu miestnej správy. Na území dnešného Slovenska mali Valovicsovci hlavné majetky v Rožňovej Kálnici a v rámci Beckovského panstva (dnešný okres Nové Mesto nad Váhom). Patrili k miestnym šľachtickým rodinám, ktoré vlastnili pozemky, vinice a majetkové podiely v regióne stredného Považia. Rod sa venoval hospodáreniu a jeho príslušníci zastávali nižšie úrady v rámci župnej samosprávy. Zakladateľom šľachtickej línie bol Blažej Kálnický, zvaný Valovics, ktorý na prelome 16. a 17. storočia pôsobil ako notár. Rod sa postupne rozvetvil na viaceré línie, ktoré pretrvali až do súčasnosti.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Blažej (Balázs) Kálnický-Valovics (16. storočie) – zakladateľ šľachtickej línie rodu, ktorému bol v roku 1592 udelený armáles za zásluhy v úradníckych službách.

Juraj (György) Valovics (18. storočie) – miestny hodnostár a hospodár, ktorý viedol rodovú vetvu v období stabilizácie majetkov po kuruckých vojnách.

Andrej (András) Valovics (19. storočie) – jeden z posledných významnejších predstaviteľov rodu v Kálnici, spomínaný v súvislosti s pozemkovými úpravami po zrušení poddanstva.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Kálnica (Rožňová Kálnica) – rodová obec, ktorá bola po stáročia hlavným sídlom rodiny a kde sa nachádzali ich zemianske kúrie a hospodárstva.

Kočovce a Rakoľuby – v širšom okolí Beckova mali členovia jednotlivých vetiev rodu ďalšie menšie majetky a väzby na miestnu šľachtu.

Valovics

The Valovics family of Kálnica (also known as the Kálniczky- Valovics) belongs to the old noble families of the Nitra and Trenčín counties. Their roots date back to the 16th century and are inseparably linked with the village of Kálnica (historically Rožňová Kálnica). The family’s noble status was confirmed by a letter of ennoblement (armáles) granted by Emperor Rudolph II in 1592. Their coat of arms symbolizes the position of a typical middle gentry layer of the Kingdom of Hungary, which formed the backbone of local administration. On the territory of present-day Slovakia, the Valovics had their main estates in Rožňová Kálnica and within the Beckov domain (today’s Nové Mesto nad Váhom district). They were among the local noble families that owned lands, vineyards, and property shares in the central Považie region. The family focused on agriculture and held lower offices in county self-government. The founder of the noble line was Blažej Kálnický, called Valovics, who worked as a notary around the turn of the 16th and 17th centuries. The family gradually branched into several lines that have survived to the present day.

Most famous representatives connected with Slovakia

Balázs Kálnický-Valovics (16th century) – founder of the family’s noble line, who was granted a letter of ennoblement in 1592 for his services in administrative offices.

György Valovics (18th century) – local dignitary and landowner who led the family branch during the period of property stabilization after the Kuruc wars.

András Valovics (19th century) – one of the last prominent representatives of the family in Kálnica, mentioned in connection with land reforms after the abolition of serfdom.

Most famous seats in Slovakia

Kálnica (Rožňová Kálnica) – the ancestral village that served as the family’s main seat for centuries and where their manor houses (zemianske kúrie) and farmsteads were located.

Kočovce and Rakoľuby – in the wider area of Beckov, members of individual family branches owned smaller estates and maintained ties to the local nobility.

Erb rodu Valovics – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb šľachtickej rodiny Valovicsovcov z Kálnice, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1592.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the noble family Valovics of Kálnica, painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1592.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

20

Zichy

Zichy

Zichy

Rod Zichyovcov (Ziči) zo Zichu a Vázsonykő patrí k starým uhorským šľachtickým rodinám s koreňmi siahajúcimi do 13. storočia. Ich erb so zlatým parožím sprevádzal rodinu pri výraznom vzostupe v 17. a 18. storočí, keď sa zaradila medzi najvýznamnejšie magnátske rody Uhorského kráľovstva. Na území dnešného Slovenska vlastnili Zichyovci rozsiahle majetky najmä v Podunajskej nížine, na Žitnom ostrove a v okolí Bratislavy. Medzi ich hlavné strediská patrili Voderady, kde vybudovali reprezentatívny kaštieľ, Rusovce (Oroszvár), Slovenská Nová Ves, Báhoň, Majcichov, Pusté Úľany a ďalšie panstvá. Rod tu pôsobil ako veľký pozemkový vlastník, štedrý mecenáš a významný nositeľ vysokých štátnych úradov. Zichyovci výrazne prispeli k hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju svojich slovenských majetkov v 18. a 19. storočí a mnohé z nich vlastnili až do roku 1945.

Najznámejší predstavitelia spojení so Slovenskom

Štefan (István) Zichy (1616 – 1693) – zakladateľ magnátskej moci rodu, predseda Uhorskej komory a kráľovský radca, ktorý získal rozsiahle majetky na Slovensku.

František (Ferenc) Zichy (1701 – 1783) – rábsky biskup a cirkevný hodnostár, ktorý sa zaslúžil o barokovú prestavbu rodových majetkov.

Karol (Károly) Zichy (1753 – 1826) – uhorský dvorský kancelár a minister financií Rakúskeho cisárstva, významný štátnik obdobia napoleonských vojen.

Antónia (Antonella) Zichyová (1816 – 1888) – manželka prvého uhorského premiéra Ľudovíta Baťániho, známa svojou dobročinnosťou a spoločenskou aktivitou.

Najznámejšie sídla na Slovensku

Kaštieľ vo Voderadoch – najstaršie a jedno z najvýznamnejších sídiel rodu na Slovensku, známe svojím rozľahlým parkom a umeleckými zbierkami.

Kaštieľ v Rusovciach – monumentálne neogotické sídlo v štýle anglickej tudorovskej gotiky, ktoré rodine patrilo v 19. storočí.

Zichyho palác v Bratislave (Ventúrska ulica) – barokovo- klasicistický palác, ktorý bol centrom spoločenského a hudobného života; koncertoval tu aj mladý Wolfgang Amadeus Mozart.

Kaštieľ v Žlkovciach (časť obce Cífer) – jedno z hospodárskych a rezidenčných stredísk rodu na juhozápadnom Slovensku.

Kaštieľ v Divíne – rodina vlastnila aj toto panstvo v Novohrade spolu so zrúcaninou Divínskeho hradu.

Zichy

The Zichy family of Zich and Vázsonykő belongs to the ancient Hungarian noble families with roots dating back to the 13th century. Their coat of arms featuring a golden antler accompanied the family during its significant rise in the 17th and 18th centuries, when it ranked among the most prominent magnate families of the Kingdom of Hungary. On the territory of present-day Slovakia, the Zichys owned extensive estates, particularly in the Danube Lowland, on Žitný ostrov (Great Rye Island), and in the vicinity of Bratislava. Their main centers included Voderady, where they built a representative manor house, Rusovce (Oroszvár), Slovenská Nová Ves, Báhoň, Majcichov, Pusté Úľany, and other domains. The family acted here as a major landowner, generous patron of the arts, and important holder of high state offices. The Zichys significantly contributed to the economic and cultural development of their Slovak estates in the 18th and 19th centuries and owned many of them until 1945.

Most famous representatives connected with Slovakia

István Zichy (1616–1693) – founder of the family’s magnate power, president of the Hungarian Chamber and royal councillor, who acquired extensive estates in Slovakia.

Ferenc Zichy (1701–1783) – Bishop of Győr and prominent church dignitary who contributed to the Baroque reconstruction of the family’s properties.

Károly Zichy (1753–1826) – Hungarian Court Chancellor and Minister of Finance of the Austrian Empire, a significant statesman of the Napoleonic Wars era.

Antonella Zichy (1816–1888) – wife of the first Hungarian Prime Minister Lajos Batthyány, known for her charity work and social activities.

Most famous seats in Slovakia

Manor house in Voderady – the oldest and one of the most important family residences in Slovakia, known for its extensive park and art collections.

Manor house in Rusovce (Oroszvár) – a monumental neo- Gothic residence in the English Tudor Gothic style, owned by the family in the 19th century.

Zichy Palace in Bratislava (Ventúrska Street) – a Baroque- Classical palace that served as a center of social and musical life; the young Wolfgang Amadeus Mozart even performed here.

Manor house in Žlkovce (part of the municipality of Cífer) – one of the important economic and residential centers of the family in southwestern Slovakia.

Manor house in Divín – the family also owned this estate in Novohrad along with the ruins of Divín Castle.

Erb rodu Zichy – maľba Nikolausa Paula Esterházyho
Slovensky

N.P. Esterházy

Erb grófskej rodiny Zichyovcov zo Zichu a Vázsonykő, namaľovaný podľa vyobrazenia erbu z roku 1679.

Rok: 2026 Médium: gvaš, tuš, akryl Materiál: 100 % bavlnený papier Rozmery: 42 x 29,7 cm

English

N.P. Esterházy

Coat of arms of the count family Zichy of Zich and Vázsonykő, painted according to the depiction of the coat of arms from the year 1679.

Year: 2026 Medium: gouache, ink, acrylic Material: 100 % cotton paper Dimensions: 16.54 x 11.69 in

Sources and Heraldic Literature

Zdroje a heraldická literatúra

Zdroje a heraldická literatúra

Zdroje a heraldická literatúra

Základné informácie o šľachtických rodoch, ich erbových symboloch, majetkoch a dejinách boli spracované na základe nasledujúcich primárnych a sekundárnych prameňov.

Základná heraldická a genealogická literatúra:

Nagy Iván: Magyarország családai czímerekkel és nemzedékrendi táblákkal (9 zväzkov, Pest, 1857–1868).

Kempelen Béla: Magyar nemes családok (11 zväzkov, Budapest, 1911–1932).

Siebmacher’s Grosses und allgemeines Wappenbuch, IV. Abteilung – Ungarn (rôzne vydania).

Marek, Miloš a kol.: Šľachta na Slovensku v stredoveku a novoveku (monografie a štúdie).

Lukačka, Ján a kol.: práce k stredovekej šľachte na území Slovenska.

Archívne pramene:

Slovenský národný archív, Bratislava (rodinné fondy).

Maďarský národný archív (Magyar Nemzeti Levéltár), Budapešť.

Štátne archívy v Nitre, Trnave, Levoči, Košiciach a Banskej Bystrici.

Archívy jednotlivých rodov (Zichy, Esterházy, Andrássy, Pálffy, Thurzó, Csáky a i.)

Špecifické rodové archívy a pamiatky:

Rodinný archív Esterházyovcov.

Rodinný archív Andrássyovcov (Krásna Hôrka).

Rodinný archív Pálffyovcov.

Rodinný archív Zichyovcov.

Archív Spišského hradu a Trenčianskeho hradu.

Historické armálesy a donácie (Štátny archív v Nitre, Trnave a Bratislave).

Heraldické vyobrazenia a erby

Erby prezentované v tomto katalógu sú fotografické reprodukcie originálnych maľovaných erbov vytvorených autorom Nikolausom Paulom Esterházym.

Erby jednotlivých rodov boli spracované podľa:

Originálnych armálesov a pečatí.

Siebmacher’s Wappenbuch.

Maľovaných erbov v kaštieľoch, zámkoch a sakrálnych objektoch (Bojnice, Červený Kameň, Krásna Hôrka, Betliar, Voderady, Rusovce, Mošovce, Hlohovec, Čachtice, Galanta, Dubnica nad Váhom).

Heraldických opisov v rodových archívoch.

Text a fotografický materiál týkajúci sa záštity nad výstavou:

Jej cisárska a kráľovská Výsosť Herta Margarete Habsburg- Lothringen rakúska arcivojvodkyňa, princezná Toskánska.

Sources and Heraldic Literature

Sources and Heraldic Literature

The basic information on noble families, their heraldic symbols, estates, and history was compiled on the basis of primary and secondary historical, genealogical, and heraldic sources.

Basic Heraldic and Genealogical Literature:

Nagy Iván: Magyarország családai czímerekkel és nemzedékrendi táblákkal (9 volumes, Pest, 1857–1868).

Kempelen Béla: Magyar nemes családok (11 volumes, Budapest, 1911–1932).

Siebmacher’s Grosses und allgemeines Wappenbuch, IV. Abteilung – Ungarn (various editions).

Marek, Miloš et al.: Šľachta na Slovensku v stredoveku a novoveku (monographs and studies).

Lukačka, Ján et al.: works on medieval nobility in the territory of Slovakia.

Archival Sources:

Slovak National Archives, Bratislava (family fonds).

Hungarian National Archives (Magyar Nemzeti Levéltár), Budapest.

State Archives in Nitra, Trnava, Levoča, Košice, and Banská Bystrica.

Archives of individual noble families (Zichy, Esterházy, Andrássy, Pálffy, Thurzó, Csáky, and others).

Specific Family Archives and Historical Monuments:

Esterházy Family Archive.

Andrássy Family Archive (Krásna Hôrka).

Pálffy Family Archive.

Zichy Family Archive.

Archives of Spiš Castle and Trenčín Castle.

Historical letters of ennoblement (armáles) and donation charters (State Archives in Nitra, Trnava, and Bratislava).

Heraldic Illustrations and Coats of Arms

The coats of arms presented in this catalogue are photographic reproductions of original painted coats of arms created by the author Nikolaus Paul Esterházy.

The coats of arms of individual families were processed according to:

Original letters of ennoblement (armáles) and seals.

Siebmacher’s Wappenbuch.

Painted coats of arms preserved in manor houses, castles, and sacral buildings (Bojnice, Červený Kameň, Krásna Hôrka, Betliar, Voderady, Rusovce, Mošovce, Hlohovec, Čachtice, Galanta, Dubnica nad Váhom).

Heraldic descriptions preserved in family archives.

The text and photographic material related to the patronage of the exhibition were provided by:

Her Imperial and Royal Highness Herta Margarete Habsburg- Lothringen, Austrian Archduchess, Princess of Tuscany.

Exhibition

Výstava

Výstava

Výstava

Kráľovské knihy predstavuje výber významných šľachtických rodov, ktoré počas stáročí spoluvytvárali dejiny územia dnešného Slovenska. Prostredníctvom heraldických symbolov približuje príbehy rodov, ktoré zanechali výraznú stopu v oblasti kultúry, architektúry, spoločenského a politického života.

Ústredným prvkom výstavy je kolekcia originálne namaľovaných erbov, ktoré vznikali na základe historického a heraldického výskumu. Každý erb predstavuje jedinečné dielo, ktorého vytvorenie si vyžadovalo dôkladnú prácu s odbornou literatúrou, historickými prameňmi a archívnymi materiálmi. Súčasťou procesu bolo štúdium pôvodných erbových predlôh, overovanie heraldických znakov, farebnosti a symboliky jednotlivých rodov.

Tvorba každého erbu pozostávala z viacerých etáp – od historického výskumu a prípravy podkladov, cez vypracovanie heraldického náčrtu a kompozície, až po samotnú umeleckú maľbu. Dôraz bol kladený na zachovanie heraldických pravidiel, presnosť symbolov a zároveň na výtvarné spracovanie, ktoré umožňuje vyniknúť kráse a jedinečnosti každého erbu.

Celá kolekcia dvadsiatich erbov predstavuje viac ako 320 hodín autorskej práce, zahŕňajúcej výskum, kresbu heraldických figúr, prípravu návrhov, maľbu a finálne spracovanie jednotlivých diel. Výsledkom je spojenie histórie, heraldiky a výtvarného umenia, ktoré návštevníkovi približuje dedičstvo šľachtických rodov novým a autentickým spôsobom.

Súčasťou projektu je aj tento katalóg výstavy, ktorý dokumentuje jednotlivé erby, predstavuje vybrané šľachtické rody a zachováva ich historický odkaz v podobe trvalej publikácie.

Cieľom výstavy je uchovávať historickú pamäť, približovať verejnosti význam heraldického dedičstva a vytvárať spojenie medzi minulosťou a súčasnosťou. Je zároveň pozvaním k objavovaniu kultúrneho bohatstva Slovenska a strednej Európy, ktoré zostáva živou súčasťou našej spoločnej histórie.

Autor výstavy a katalógu: © Nikolaus Paul Esterházy Jazykový redaktor: Mgr. Daniel Gergely Vydalo: © ART BOTIČ, z.s. v roku 2026

Projekt je realizovaný s finančnou podporou:

Exhibition

Exhibition

Royal books presents a selection of significant noble families that, over the centuries, helped shape the history of the territory of present-day Slovakia. Through heraldic symbols, it introduces the stories of families that left a remarkable mark on the cultural, architectural, social, and political life of the region.

The central element of the exhibition is a collection of original painted coats of arms created on the basis of historical and heraldic research. Each coat of arms represents a unique work of art, the creation of which required extensive work with specialised literature, historical sources, and archival materials. The process included the study of original heraldic models, the verification of heraldic elements, colours, and the symbolism associated with individual noble families.

The creation of each coat of arms consisted of several stages – from historical research and preparation of source materials, through the development of heraldic sketches and composition, to the final artistic painting. Particular emphasis was placed on respecting heraldic principles, the accuracy of historical symbols, and artistic execution that reveals the meaning and story preserved within each coat of arms.

The complete collection of twenty coats of arms represents more than 320 hours of the author’s work, including research, drawing of heraldic figures, preparation of designs, painting, and final artistic processing of individual works. The result is a unique combination of history, heraldry, and fine art, presenting the heritage of noble families to visitors in an authentic and original way.

This exhibition catalogue is also an integral part of the project. It documents the individual coats of arms, presents selected noble families, and preserves their historical legacy in the form of a lasting publication.

The aim of the exhibition is to preserve historical memory, present the importance of heraldic heritage to the public, and create a connection between the past and the present. It is also an invitation to discover the cultural wealth of Slovakia and Central Europe, which remains a living part of our shared history.

Exhibition and catalogue author: © Nikolaus Paul Esterházy Language editor: Mgr. Daniel Gergely Published by: © ART BOTIČ, z.s. 2026

The project is implemented with the financial support of:

Heraldický znak

ROYAL BOOKS

Kráľovské knihy

Online spracovanie katalógu výstavy · Nikolaus Paul Esterházy · 2026